Komik Gabriel Žifčák reaguje na kritiku za vulgarizmy: Sme len zrkadlo doby
Stand-up komik Gabriel Žifčák vydal tretiu knihu s názvom Vo štvorici bez diaľnici, ktorú napísal spoločne s komikom a bývalým novinárom Samom Trnkom. Publikácia zachytáva cestu štyroch chlapov v tridsaťročnom Favorite do Srbska a obsahuje aj reportážny pohľad na protesty, ktoré v tom čase v krajine prebiehali.
Pôvodne mal Žifčák absolvovať romantickú cestu na motorke do Poľska so spoločníčkou, ktorá by mu „hriala kríže“. Plány sa však zmenili po tom, čo o svojich zámeroch otvorene hovoril v krčme. K výprave sa postupne pridali ďalší účastníci, cieľová destinácia sa zmenila na Srbsko a namiesto motorky sa štvorica vydala na cestu v starom automobile.
Favorit ako najspoľahlivejší člen výpravy
Automobil pripravil jeden z účastníkov cesty kompletne z troch iných vozidiel rovnakého typu. Pôvodné palivové hadice museli byť nahradené dielmi z Číny, pretože neboli stavané na bezetanolový benzín, a výprava preto tankovala 100-oktánový benzín. Za dva týždne a približne 2 300 kilometrov sa pokazili len dve veci – ventilátor slúžiaci ako provizórna klimatizácia a jedna z dvoch vzpier držiacich otvorený kufor.
Práve pre obavy z poruchy na diaľnici dostala kniha názov Vo štvorici bez diaľnici. Napriek tomu sa vozidlo podľa Žifčáka stalo najspoľahlivejším členom celej výpravy.
Reportáž o protestoch v Srbsku
Počas cesty zažila štvorica tri kľúčové momenty spojené s vtedajším politickým napätím v Srbsku. Pri protestoch v Kovačici sa výprava pridala k pochodu potomkov slovenských vysťahovalcov, ktorí protestovali proti prerušeniu káblového vedenia umožňujúceho príjem slovenských programov.
V Novom Sade sa účastníci cesty zúčastnili na šestnásť minút ticha za šestnásť obetí po páde prístrešku železničnej stanice. Ľudia vtedy zablokovali dopravu na priechodoch pre chodcov a nastalo absolútne ticho, ktoré rešpektovali aj cyklisti a vodiči.
Posledné dva dni mali stráviť v Belehrade, začali sa však objavovať správy o barikádach z horiacich kontajnerov a silnejúcich protestoch. Cestu cez hlavné mesto im neodporučili, a tak sa vrátili na Slovensko inou trasou.
Vulgarizmy a humor ako odraz doby
Žifčák čelil po vydaní predchádzajúcej knihy o Zanzibare kritike za používanie vulgarizmov. Jeden z čitateľov mu v e-maile odporučil, aby si prečítal tvorbu Borisa Filana a poučil sa. Komik odpovedal jedinou vetou: „Ak v živote začnem písať ako Boris Filan, prosím, zastreľte ma.” Podľa vlastných slov sa už pisateľ neozval.
Kritiku odmieta s tým, že komici sú len zrkadlom doby. Poukazuje na spôsob vyjadrovania vysokých politikov či na komentáre pod príspevkami na sociálnych sieťach. „Sme len šašovia, ktorí poukazujú na to, že kráľ je nahý,“ uviedol s tým, že používanie vulgarizmu neznamená, že vtip nie je inteligentný.
Kniha vychádza bez vydavateľa
Publikácia je dostupná v predpredaji prostredníctvom kampane na platforme Donio.sk. Autori si knihu vydávajú sami bez vydavateľa. Žifčák vysvetlil, že v bežných kníhkupectvách si distribútori a predajcovia berú vysoké percentá a autor z predanej knihy často získa len dvadsať centov.
Súčasťou kampane sú aj lístky na cestovateľské kino v desiatich mestách. Z cestovného materiálu vznikol dokument s názvom Okľukou do Vojvodiny, ktorý chcú autori premietať v kluboch na Slovensku počas januára, februára a marca. Na 16. januára v Bratislave pripravili festival s názvom ŽiFest, ktorý bude spojený s krstom knihy a oslavou komikových štyridsiatych narodenín.
