Tri kľúčové prejavy ADHD u detí: Odborníčka vysvetľuje, prečo nejde o neposlušnosť ani vzdor
Neustály pohyb, zbrklé reakcie a ťažkosti udržať pozornosť. Psychologička Anna Gutenberg-Pielová poukazuje na tri základné piliere ADHD u detí a vysvetľuje, že ich správanie nie je cielenou provokáciou, ale dôsledkom nezrelosti nervovej sústavy pri tlmení podnetov.
Deti s ADHD vnímajú svet inak. Často bývajú mimoriadne tvorivé, majú cit pre detaily, ktoré si iní nevšimnú, a zaujímajú sa o nezvyčajné témy či záľuby. Ak dostanú primeranú podporu, dokážu dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Najprv je však potrebné pochopiť, čo vlastne ADHD znamená a aké sú jeho prejavy.
Psychologička Anna Gutenberg-Pielová vo svojej knihe „Moje dieťa má ADHD“ poukazuje na tri hlavné príznaky u detí. Odborník na ADHD Russell Barkley vysvetľuje, že vznik príznakov zapríčiňujú ťažkosti s tlmením prichádzajúcich podnetov, ako sú svetlo, zvuk či pachy. Nervová sústava človeka s ADHD navyše neprimerane riadi konanie a nedokáže ho dostatočne účinne brzdiť.
Namiesto o nepozornosti by sme preto mali hovoriť o ťažkostiach s odfiltrovaním rušivých vnemov. Namiesto o impulzívnosti o problémoch s tlmením vlastných myšlienok a činov. A namiesto o hyperaktivite o neschopnosti tlmiť vlastné reakcie na rozptyľujúce podnety či myšlienky.
Hyperaktivita
Hyperaktivita, inak nazývaná aj motorický nepokoj či nadmerná pohybová aktivita, predstavuje príznak, ktorý si rodičia všimnú spravidla ako prvý. Často sa prejavuje už pred šiestym rokom života. Dieťa nedokáže obsedieť na jednom mieste, neustále mení polohu, vrtí sa, vstáva, polihuje, skĺzava zo stoličky. Najvýraznejšie to vidno v situáciách, kde sa očakáva pokojné správanie.
Kým u detí do piatich rokov je mnohé z tohto správania v súlade s bežným vývinom, u detí po šiestom roku už takáto miera aktivity pôsobí neprimerane. Samotné deti si svoj motorický nepokoj často neuvedomujú, pretože takéto nastavenie majú od narodenia. Vnútorné napätie odbúravajú pohybom, vďaka ktorému sa upokoja a dokážu sa lepšie sústrediť.
Impulzívnosť
Deti s výraznou impulzívnosťou reagujú prudšie a ich správanie býva intenzívnejšie. Nedokážu vedome zastaviť nápady, ktoré im práve skrsnú v hlave, a nevedia domyslieť ich následky. Impulzívnosť možno zjednodušene vyjadriť rovnicou: nápad = uskutočnenie. To, že urobili chybu, si často uvedomia až dodatočne.
Pre impulzívne deti býva mimoriadne náročné odložiť odmenu. Nevedia čakať. Často vykrikujú odpovede na vyučovaní, skáču iným do reči a zlyhávajú pri skupinových hrách. Impulzívnosť sa prejavuje aj pri učení, napríklad vtedy, keď deti nedočítajú zadanie do konca a odpovedajú len čiastočne.
Treba rozlišovať medzi impulzívnym správaním a správaním, ktoré je úmyselné či zákerné. Impulzívnosť nie je cielené konanie, predstavuje neschopnosť brzdiť a oddialiť citovú aj telesnú reakciu. Ak je veľmi výrazná, je namieste zvážiť farmakologickú liečbu. Základom však zostáva trpezlivé vedenie dieťaťa.
Nepozornosť alebo poruchy sústredenia
Pri rozhovoroch s rodičmi sa často vynára otázka problémov so sústredením. Kľúčom k prijatiu týchto ťažkostí je porozumieť tomu, ako funguje proces zamerania pozornosti. Koncentrácia je intenzívne zameranie pozornosti na konkrétny predmet, jav či situáciu a znamená schopnosť odfiltrovať nepodstatné informácie.
Nenarušený proces sústredenia sa vyznačuje stálosťou, teda udržaním pozornosti na činnosti dlhší čas, pružnosťou, teda schopnosťou presúvať pozornosť medzi podnetmi, výberovosťou, teda schopnosťou zvoliť dôležitú informáciu z množstva iných, a rozdelením pozornosti, teda schopnosťou vykonávať súčasne niekoľko činností.
U dieťaťa s ADHD môžu na ktoromkoľvek z týchto stupňov nastať ťažkosti. Práve preto je preň náročné osvojovať si učivo, hoci intelektovo je na tom veľmi dobre. Tieto pochody do veľkej miery nepodliehajú jeho vôli, a teda nevyplývajú z neochoty či vzdoru.
Dĺžka udržania pozornosti u detí sa mení s vekom a úzko súvisí s dozrievaním nervovej sústavy. Dieťa vo veku jeden až tri roky sa dokáže sústrediť na hru päť až pätnásť minút. Dieťa vo veku tri až štyri roky udrží pozornosť pri hre približne dvadsať minút a pri zadanej úlohe okolo desať minút. Dieťa vo veku päť až sedem rokov sa vydrží hrať so sústredením až štyridsať minút, pri úlohách vyžadujúcich úmyselnú pozornosť pätnásť až dvadsaťpäť minút.
Dieťa vo veku osem až desať rokov dokáže udržať pozornosť v priemere tridsaťpäť minút. Dieťa vo veku jedenásť až trinásť rokov sa dokáže sústrediť priemerne štyridsaťpäť minút. Dospievajúci vo veku štrnásť až osemnásť rokov udrží pozornosť pri povinnostiach priemerne šesťdesiat minút.
Vzhľadom na tieto vývinové hranice je dôležité, aby sme od dieťaťa nežiadali prácu na úlohe dlhšie, než mu dovoľujú jeho vývinové možnosti dané vekom. Ak dieťa stráca pozornosť podstatne rýchlejšie, než predpokladá norma pre jeho vek, hovoríme o poruchách pozornosti.
