Prečo ženy čítajú knihy o drakoch a mocných vílach? Pomáhajú im zvládnuť ťažké časy
Knihy zo žánru romantasy, teda fantasy príbehy s výraznými romantickými prvkami, sa často stretávajú s posmeškami pre klišé predstavy mocných mužov a krehkých žien aj pre pikantné opisy sexuálnych scén. Napriek tomu dokážu spájať ženské komunity a vďaka silným a komplexným postavám a zložitým vzťahom niekedy aj meniť ľudské životy.
Podľa klinickej psychologičky a psychoterapeutky Petry Klastovej Pappovej je hlavnou motiváciou čitateliek potreba oddychu. „Život asi nikdy nebol úplne ľahký, ale dnes celkovo túto dobu vnímame, že je možno ťažšia, než roky predtým. Veľkou motiváciou je teda snaha zrelaxovať a nezaoberať sa ešte aj vo voľnom čase niečím, čo je problematické, náročné, ťažké,“ povedala.
Aj v týchto knihách sa podľa nej dejú dramatické veci a majú napínavé zápletky, no sú natoľko vzdialené bežnej realite, že človek vníma, že sa to nedeje naozaj, a môže sa do príbehu ponoriť bez záťaže. Ide o iný typ čítania, než je thriller alebo detektívka, teda príbeh, ktorý by sa reálne mohol stať.
Drak v sebe podľa psychologičky symbolizuje niečo silné aj mýtické, čomu nie úplne rozumieme. Koncept zvieracích spriaznených duší, ktoré sú našimi partnermi, sa v literatúre objavuje už dlho. Drak je podľa nej veľmi mocný archetyp – je múdry, silný a má nadprirodzené schopnosti. Byť v spojení s takýmto zvieraťom je výnimočné.
Pre romantasy sú typické extrémne predstavy mužských hrdinov, ktorí sú vysokí, svalnatí a potetovaní. Často ide o morálne šedé postavy, ktoré len pre svoju jedinú vyvolenú urobia čokoľvek, pre iných sú však nebezpečné. Podľa Klastovej Pappovej to je skôr kompenzačný mechanizmus. Väčšina žien, ktoré čítajú tento druh literatúry, možno netúži presne po takomto partnerovi, ale skôr po silnom a rozhodnom mužovi. Zároveň je príťažlivé, ak má knižný hrdina slabosť pre konkrétnu ženskú postavu.
Hrdinky navyše nie sú vždy len krehké a slabé, ale bývajú aj niečím silné a nakoniec objavia svoj potenciál. Na začiatku sa môže zdať, že sú bezbranné a potrebujú ochrániť, no napokon v sebe objavia nevídanú silu, odolnosť, talent alebo výnimočnú schopnosť. Žena v týchto knihách nie je len bezvýznamným príveskom muža, rozvinie sa do výrazného charakteru.
Pri otázke osudového predurčenia hlavných postáv psychologička upozorňuje, že záleží od osobnosti a zrelosti čitateľky. Ak žáner bude čítať osobnostne nezrelá žena, môže očakávať, že jej osud privedie partnera presne na mieru a bez rizika. To však podľa nej nezrelí ľudia očakávajú vo vzťahoch bežne. Zrelé, schopné a kompetentné ženy podľa jej skúseností túto literatúru čítajú tiež a tam riziko nevidí.
Riziko straty v úteku pred realitou však existuje. Ak je osobnosť málo zrelá, je pre ňu výzvou čeliť realite, ktorá je často nepríjemná, zraňujúca a zaťažujúca. Ak je pre takúto osobu kontakt s realitou príliš vyčerpávajúci, únik do fantázie môže využívať viac a ľahšie sa v ňom stratiť. Iné je podľa nej povedať si, že cez víkend sa odpojí, no v pondelok sa zasa pripojí na dianie okolo seba.
Keď takéto knihy čítajú veľmi mladí ľudia, vidí psychologička riziko, že nerealistickým očakávaniam a unikaniu z reality skôr prepadnú nezrelí a nedospelí čitatelia bez reálnej životnej skúsenosti. Na druhej strane môžu knihy ľudí aj spájať – vznikajú knižné kluby, kde sa ženy rozprávajú o prežívaní kníh, čo môže pomôcť nadviazať medziľudské vzťahy.
Dospelá generácia vyrástla na knihách a filmoch o Harrym Potterovi. Podľa psychologičky môžu mať tieto knihy veľkú hodnotu v zmysle psychického komfortu. Ak ich má človek spojené s príjemnou spomienkou, vzrušením z čakania na ďalší diel či diskusiami s kamarátmi, návrat k takýmto knihám môže predstavovať návrat do bezpečia. Keď majú ľudia pocit, že im život veľa naložil, siahnu po literatúre, na ktorú majú dobrú emočnú spomienku.
Na otázku, prečo dokážeme poradiť kamarátke alebo knižnej hrdinke, aby odišla zo zlého vzťahu, no u seba to nedokážeme, psychologička odpovedá, že čím ďalej je situácia od nás, tým lepšiu schopnosť náhľadu si zachováme. Akonáhle sa to týka nás osobne, vstupujú do hry predchádzajúce zážitky a vzťahové vzorce z ranného detstva, ktoré majú obrovskú silu, pokiaľ im neporozumieme a nezačneme s nimi pracovať.
V psychoterapii podľa nej prirodzene platí, že ak má klient ťažké obdobie, hľadajú sa zdroje. Ak má informáciu, že v minulosti mu takýto druh literatúry prinášal potešenie, uvoľnenie alebo v ňom načerpal silu, môže mu odporučiť, aby sa k takýmto knihám vrátil. Neodporúčala by to však niekomu, kto k nej nemá vzťah.
Psychologička spomenula aj vlastnú skúsenosť: keď bola mladá, čítala veľa detektívok. Čím je staršia a stretáva sa s utrpením druhých ľudí, tým viac ju láka fantasy literatúra, pretože o skutočnom zločine a ubližovaní sa jej číta horšie.
