Trump môže prísť o Kongres. Američanov čakajú kľúčové „polčasové“ voľby
Spojené štáty čakajú budúci utorok voľby do Kongresu, známe ako midterms alebo „polčasové“ voľby. Konajú sa vždy dva roky po prezidentských voľbách a tentoraz rozhodnú o tom, či si republikáni Donalda Trumpa udržia kontrolu nad oboma komorami Kongresu, alebo či iniciatívu prevezmú demokrati.
Trump zostane v Bielom dome bez ohľadu na výsledok, no voľby zásadne ovplyvnia druhú polovicu jeho mandátu. Kongres riadi štátnu pokladnicu a vykonáva dohľad nad exekutívou. Republikáni dnes držia tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.
O aké posty sa hrá
Hlasuje sa o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov, kde sa zástupcovia vyberajú každé dva roky podľa jednotlivých obvodov. V Senáte, kde mandát trvá šesť rokov a každé dva roky sa obmieňa zhruba tretina zboru, je v hre 35 zo 100 kresiel. Z nich 33 predstavuje riadny volebný cyklus a dve sú mimoriadne voľby na Floride a v Ohiu, kde sa dopĺňajú miesta uvoľnené po odchode Marca Rubia na post ministra zahraničných vecí a JD Vancea na post viceprezidenta. Voliči v 36 štátoch a troch teritóriách si vyberajú nových guvernérov a rozhodujú o zložení tisícov kresiel v štátnych zákonodarných zboroch, lokálnych úradoch a referendách.
Rozloženie síl v Kongrese
V Snemovni reprezentantov držia republikáni tesnú väčšinu 218 hlasov oproti 214 demokratickým zástupcom, pričom jedno kreslo patrí nezávislému poslancovi hlasujúcemu s republikánmi a dve miesta sú neobsadené. Demokratom preto stačí získať čistý zisk iba štyroch kresiel, aby získali väčšinu a prebrali post predsedu snemovne.
V 100-člennom Senáte je odstup výraznejší. Republikáni tam disponujú 53 mandátmi, zatiaľ čo demokratický blok spolu s dvoma nezávislými senátormi má 47 kresiel. Demokrati potrebujú získať štyri mandáty na vlastnú väčšinu. Ak by sa stav vyrovnal na 50 ku 50, kontrolu si udržia republikáni, pretože v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezident JD Vance.
Kľúčové témy a štáty
Na čele voličských priorít stojí životná úroveň a rastúce náklady na každodenný život. Do volieb výrazne zasahuje aj zahraničnopolitická situácia, predovšetkým vojna v Iráne. Silnou témou zostáva imigrácia, kde nekompromisné postupy imigračných úradov vyvolávajú nevôľu a hrozí, že zmažú Trumpove predchádzajúce zisky najmä medzi hispánskymi voličmi.
Pozornosť sa sústredí na niekoľko ostro sledovaných senátnych duelov. V Michigane obhajuje demokratické kreslo po odchode Garyho Petersa progresívny kandidát Abdul El-Sayed, ktorý čelí republikánovi Mikeovi Rogersovi. V Georgii si demokrat Jon Ossoff bráni mandát proti Mikeovi Collinsovi a v Maine dlhoročná republikánska senátorka Susan Collins čelí demokratovi Troyovi Jacksonovi. Mimoriadne sledovaný je Texas, kde demokrat James Talarico vyzval štátneho generálneho prokurátora Kena Paxtona.
Čo by zmena väčšiny znamenala
Strata akejkoľvek komory by znamenala okamžitý koniec plynulého presadzovania domácej agendy Donalda Trumpa. V prípade ovládnutia Snemovne reprezentantov získajú demokrati kontrolu nad štátnym rozpočtom a prideľovaním financií jednotlivým vládnym agentúram. Demokratické výbory by okamžite spustili rozsiahle vyšetrovania vládnych krokov a predvolávali predstaviteľov administratívy.
Zároveň by snemovňa získala možnosť iniciovať impeachment, teda odvolanie prezidenta, hoci jeho úspech v Senáte by pri absencii dvojtretinovej väčšiny zostal nepravdepodobný. Ak by demokrati prelomili väčšinu aj v Senáte, získali by právomoc blokovať Trumpove nominácie federálnych sudcov, členov kabinetu a veľvyslancov.
Historické trendy a menšie voľby
Dejiny amerických midterms stoja takmer bezvýhradne proti strane, ktorá ovláda Biely dom. Od roku 1946 stratila prezidentská strana kreslá v Snemovni reprezentantov v osemnástich z dvadsiatich volieb. Súčasné prieskumy ukazujú celoštátny náskok demokratov na úrovni okolo ôsmich percentuálnych bodov.
Zatiaľ čo pozornosť médií sa zameriava na dianie vo Washingtone, každodenný život občanov ovplyvňujú rozhodnutia prijaté na úrovni jednotlivých štátov. Guvernéri a štátne parlamenty určujú pravidlá fungovania škôl, nastavujú lokálne dane či rozhodujú o dostupnosti interrupcií. Štátne legislatívy navyše priamo dohliadajú na pravidlá hlasovania a majú kľúčové slovo pri prekresľovaní hraníc kongresových obvodov.
Kedy budú známe výsledky
Volebné miestnosti sa uzatvárajú v utorok 3. novembra večer, no meno víťaza v mnohých obvodoch a celková rovnováha síl nemusia byť známe okamžite. Pravidlá pre spracovanie predčasných a korešpondenčných hlasov sa líšia štát od štátu a ich overovanie môže trvať niekoľko dní až týždňov.
V Georgii navyše platí pravidlo, že ak žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu, súboj o senátne kreslo sa presunie do druhého kola vypísaného na začiatok decembra. Definitívne výsledky midterms sa tak môžeme dozvedieť až o mesiac.
