Pred 108 rokmi vzniklo Československo, Slováci sa stali štátotvorným národom
Vznik Československej republiky na troskách habsburskej monarchie v roku 1918 predstavuje kľúčový moment v moderných dejinách Slovenska. Slovenský národ sa v novom štáte stal národom štátotvorným, čo malo pozitívny vplyv na rozvoj slovenského školstva, vedy a kultúry.
Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov umožnil priaznivý zahraničnopolitický vývin po víťazstve dohodových mocností v prvej svetovej vojne, práca československého zahraničného odboja aj spoločensko-politický pohyb v monarchii na jeseň 1918.
Podiel légií a osobností odboja
Slováci sa významne zaslúžili o československú štátnosť aj aktivitami v zahraničnom odboji. Milan Rastislav Štefánik na prelome rokov 1915 – 1916 prispel k vypracovaniu stratégie a taktiky odboja na čele s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom.
Na konci prvej svetovej vojny slúžilo v československom zahraničnom vojsku takmer 110 000 Slovákov a Čechov. Legionársky charakter sa podľa zákona č. 462 Zbierky zákonov z 24. júla 1919 priznal 88 701 dobrovoľníkom, ktorí vstúpili do légií do 28. októbra 1918. V období od 29. júna do 2. septembra 1918 vlády Francúzska, Veľkej Británie a USA uznali Československú národnú radu v Paríži de facto ako predstaviteľku spojeneckého národa.
Slovenská politika sa hlásila k spoločnému štátu
Ľudové zhromaždenie 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši sa vo svojej rezolúcii osvedčilo za sebaurčenie „slovenskej vetvy československého kmeňa“. Za československú orientáciu sa postavila aj porada Slovenskej národnej rady, ktorá sa konala v Martine 24. mája 1918.
V októbri 1918 sa aktivizovala česká a slovenská politická scéna. Pre ďalší vývoj malo význam októbrové rokovanie Matúša Dulu s predsedom českého Národného výboru Karlom Kramářom a jeho členmi Václavom Klofáčom a Josefom Rotnáglom o budúcom spojení Slovenska s českými krajinami.
Praha vyhlásila štát 28. októbra, Martin prijal deklaráciu 30. októbra
V Prahe 28. októbra 1918 vyhlásili samostatný československý štát a Národný výbor preberal moc. V tento deň sa v meste nachádzal aj Dr. Vavro Šrobár, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí Národného výboru a stal sa jedným z piatich signatárov prvého zákona o vzniku samostatného československého štátu.
V Martine sa 30. októbra 1918 o 14.00 h začala ustanovujúca schôdza Slovenskej národnej rady. Zhromaždenie odsúhlasilo Deklaráciu slovenského národa, v ktorej bolo konštatované, že „slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa“. Účastníci sa v mene slovenského národa rozhodli vytvoriť spoločný štát zložený zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska.
Delegácia Slovenskej národnej rady v zložení Ivan Dérer, Fedor Houdek a Jozef Hanzalík pricestovala s Martinskou deklaráciou do Prahy 1. novembra 1918. Národné zhromaždenie v Prahe 14. novembra 1918 vyhlásilo Republiku československú, zosadilo Habsburgovcov a zvolilo Tomáša Garriguea Masaryka za prezidenta. Schválilo prvú vládu na čele s Karlom Kramářom, v ktorej Slovensko zastupoval Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva a Milan Rastislav Štefánik ako minister vojny.
Obsadzovanie Slovenska sa začalo v novembri 1918
Slovenská národná rada mala ambície stať sa mocenským centrom, no nedisponovala mocenskými pákami, materiálnymi zdrojmi ani vlastnou vojenskou silou. Začleňovanie Slovenska do samostatného štátu sa dialo cestou vojenského obsadzovania jednotkami domáceho a zahraničného vojska od prvých dní novembra 1918 do 20. januára 1919.
Československá republika priniesla Slovákom radikálnu zmenu postavenia. Stali sa štátotvorným národom a v celoštátnom parlamente ich zastupovali desiatky poslancov. Členmi každej československej vlády boli aspoň dvaja ministri Slováci a po sedemnástich rokoch existencie ČSR sa na čelo vlády dostal Slovák – Dr. Milan Hodža.
