Blanár v Moskve: spojenci sú znepokojení
Návšteva ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve vyvolala obavy medzi európskymi spojencami a partnermi v NATO. Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky uviedol, že šéf slovenskej diplomacie cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím podľa neho pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv.
„Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť,“ povedal Havlíček.
Rokovania o trojstrannom formáte
Na obzore je trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko – Čína – Spojené štáty. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená.
Zelenskyj tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Witkoffove slová o Putinovi
Havlíček reagoval aj na vyhlásenie amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimírom Putinom označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka bol výrok absolútne nevhodný v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá.
Witkoffove slová vyvolali nevôľu aj v americkom Senáte, kde Putina označili za bezohľadného vraha. Havlíček to vidí ako súčasť preskupovania síl pred americkými medzivoľbami do Kongresu naplánovanými na začiatok novembra.
Tlak USA na Ukrajinu
Havlíček je presvedčený, že Donald Trump si „kupuje amerických voličov na úkor Ukrajiny“ – spomína napríklad 60-dňovú pauzu v sankciách na ruskú naftu a dízel. Podľa neho ide o virtuálnu realitu pre amerických voličov, keďže globálne ceny palív neovplyvňuje stav v Rusku.
Zelenskyj varuje, že Trump takto dostáva Putina z medzinárodnej izolácie. Havlíček s tým súhlasí a dodáva, že tento krok signalizuje do Kremľa, že s Washingtonom sa dá vždy nejako dohodnúť.
Európania podľa Havlíčka zostali v šoku, keď vysvitlo, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo aj niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách.
Ruská stratégia a európske voľby
Ruská strana je podľa Havlíčka presvedčená, že momentálne drží karty v rukách. Kremeľ vyčkáva na kľúčové momenty v USA aj v Európe, pričom mimoriadne dôležité budú májové prezidentské voľby vo Francúzsku.
Havlíček sa obáva, že najbližšie týždne prinesú prehlbovanie eskalácie. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
Izolácia Slovenska
Slovensko dnes podľa Havlíčka stojí na opačnom póle a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Európski partneri boli znepokojení výrokmi premiéra Roberta Fica o nerešpektovaní záväzkov v rámci článku 5 o kolektívnej obrane.
Havlíček upozornil, že cesty Roberta Fica či Juraja Blanára do Moskvy podkopávajú spoločnú pospolitosť a jednotu, keďže tam nejazdia s európskym mandátom či poverením dohodnutým s partnermi.
Na otázku, či sa Bratislava môže stať novým centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po Schengene, Havlíček odpovedal, že Kremeľ si po posunoch v Budapešti hľadá nových spojencov. Dnes sa podľa neho Moskva orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru.
