Tesné prieskumy pred voľbami
Nový prieskum agentúry IPSOS pre Denník N ukázal mimoriadne tesný súboj medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom, ktoré by vo voľbách získali 18,6 a 18,4 percenta. Kým PS mierne oslabilo, Smer si oproti septembru polepšil. Na ďalších miestach by skončili Republika, Hnutie Slovensko, SaS a KDH.
Hlas-SD ostáva na 6,6 percenta. Demokrati sa pohybujú tesne nad piatimi percentami, konkrétne na úrovni 5,3 percenta, a ich šance na vstup do parlamentu sú podľa modelu len tesne nad polovicou. Do parlamentu by sa dostalo osem strán a hnutí, mimo neho by zostala Maďarská aliancia, Sme rodina, SNS aj Za ľudí.
Kritika cesty ministra Blanára do Moskvy
Pripravovaná cesta ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy je terčom ostrej kritiky opozície. Podľa jej tvrdení nejde len o rokovania o energiách, ale o krok smerujúci k prehlbovaniu vzťahov s Ruskom. Najvážnejšie obvinenie sa týka možného navýšenia počtu ruských diplomatov na Slovensku, čo by podľa kritikov mohlo znamenať bezpečnostné riziko.
Minister Blanár tieto podozrenia odmieta a hovorí o výmysloch opozície. Opoziční predstavitelia však tvrdia, že videli podklady k ceste a upozornenia zverejnili zámerne vopred, aby vytvorili tlak a prípadnej dohode zabránili.
Návrh na vymenovanie Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády
Premiér Robert Fico predložil prezidentovi návrh na vymenovanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády. Krok má obnoviť zastúpenie SNS vo vedení kabinetu po tom, čo parlament odvolal Tomáša Tarabu z postu vicepremiéra.
Úrad vlády pripomenul, že návrh vychádza z koaličnej zmluvy z roku 2023, podľa ktorej má mať každá koaličná strana svojho zástupcu na pozícii podpredsedu vlády. Po Tarabovom odchode totiž túto funkciu vykonávali už len nominanti Hlasu a Smeru, konkrétne Denisa Saková a Robert Kaliňák.
Mikloško ostro kritizuje Karasa a stav politiky
František Mikloško v rozhovore ostro zaútočil na podpredsedu KDH Viliama Karasa, ktorého výroky o Ukrajine a európskej politike označil za „smerácke“ a populistické. Podľa Mikloška sa KDH musí rozhodnúť, či chce zostať tradične proeurópskou stranou, alebo sa posunie smerom, ktorý je blízky Smeru, Republike a SNS.
Mikloško zároveň opísal stav slovenskej politiky ako obdobie hlbokého hodnotového rozkladu. Varuje, že Slovensko sa blíži k „morálnemu dnu“, pričom skutočná alternatíva voči súčasnej vláde je zatiaľ slabá a nejednotná. Ruskú agresiu označil za existenčnú hrozbu a zdôraznil, že Ukrajinci dnes podľa neho bránia aj Slovensko.
Kauza Očistec: vypovedal odsúdený expolicajt Kaľavský
V kauze Očistec pred súdom vypovedal bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorého na pojednávanie priviezla eskorta z výkonu trestu. Kaľavský hovoril o údajných manipuláciách pri vyšetrovaní a o praktikách vybraných vyšetrovateľov, pričom jeho výpoveď sa okamžite stala predmetom sporov medzi obhajobou a prokuratúrou.
Obhajcovia obžalovaných označili jeho slová za dôležité a tvrdili, že poukazujú na zaujatosť vyšetrovateľov. Prokurátor upozornil, že Kaľavský je právoplatne odsúdený za korupciu a že jeho tvrdenia sa opierajú skôr o dojmy a nepriame informácie než o prístup k spisom. Pojednávanie bolo prerušené do utorka pre neodkladné povinnosti predsedu senátu.
Nový posun v prípade útoku na škole v Staškove
V prípade 13-ročného chlapca, ktorý v septembri nožom zaútočil na škole v Staškove, podala Okresná prokuratúra v Čadci návrh na neodkladné opatrenie, aby bol maloletý dočasne odovzdaný do starostlivosti odborného zariadenia. Súd má o návrhu rozhodnúť najneskôr do siedmich dní.
Keďže útočník je mladší ako 14 rokov, nemožno ho trestne stíhať ani vziať do väzby, preto sa postupuje cez civilné konanie. Útok si vyžiadal dve obete – učiteľku a žiačku, ďalšia učiteľka utrpela zranenia. Škola už pred tragédiou evidovala problémy so správaním chlapca a krátko pred incidentom s triedou pracoval intervenčný tím psychológov.
Putin navrhol samit troch veľmocí o Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin podľa informácií z médií navrhol usporiadať trojstranný samit s Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom o ukončení vojny na Ukrajine. Kontroverzný je pritom fakt, že na rokovaniach by nemal zastúpenie samotný Kyjev.
Možné stretnutie by sa mohlo uskutočniť na okraj novembrového summitu APEC v čínskom Šen-čene. Kremeľ potvrdil, že diskusie o takomto formáte prebiehajú, no zatiaľ nie je jasné, či sa schôdzka naozaj uskutoční. Americká strana naznačila, že Trump so stretnutím zatiaľ formálne nesúhlasil. Analytici upozorňujú, že takýto formát by mohol posilniť globálne postavenie Číny a vyvolať negatívne reakcie v Európe.
