Prešovské autobusy oblepila plagátmi: Nechcem to robiť, je to jediná možnosť, ako môj syn bude chodiť
Sedemročný Miško zaspal až o šiestej ráno, pretože ho veľmi boleli nohy. Jeho mama Simona Baranová sa medzitým pripravuje na rozhovor. Je nervózna, nie je jej príjemné hovoriť o tom, čo doma prežívajú a čo ich čaká.
„Robím to všetko kvôli nemu. Oblepila som prešovské autobusy plagátmi so zbierkou. Nepotrebujeme státisíce na liek, potrebujeme mu len zaplatiť rehabilitácie, aby mohol chodiť,“ hovorí 32-ročná Simona. Chlapec má sadrové dlahy od chodidiel až po stehná.
Absolvoval náročnú operáciu skrátených Achillových šliach. Aby mohol spraviť prvý samostatný krok, potrebuje ďalší zákrok na bedrovom kĺbe a intenzívne cvičenia v súkromnom centre. Rodina čaká, kedy k operácii príde a či to bude na Slovensku. Rehabilitačnú starostlivosť poisťovňa neprepláca. „Rok nás bude stáť asi 15-tisíc eur. Ak tie rehabilitácie neabsolvuje, chodiť nebude,“ vysvetľuje.
Simona mala rizikové tehotenstvo. Pri pôrode Miško prekonal akútny nedostatok kyslíka a masívne krvácanie do mozgu. Detskú mozgovú obrnu mu diagnostikovali ako ročnému. Keď mal päť rokov, pridala sa epilepsia. Musí brať tri druhy liekov, záchvat mu môže spustiť aj ostré svetlo. „Posledné dva roky som poriadne nespala,“ priznáva.
Podľa vyhodnotenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostarostlivosťou k 1. januáru 2026 patrili ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie medzi štyri druhy špecializovaných ambulancií s najväčším počtom chýbajúcich pracovísk. „Vo všetkých zdravotných poisťovniach bol v tomto odbore zaznamenaný nedostatok viac ako sto ambulancií,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Predsedníčka občianskeho združenia APPA Miriam Juhanesovičová hovorí, že ročne im pribudne 150 až 200 nových rodín, väčšina z nich žiada financie na rehabilitácie. Suma 15-tisíc eur je pre väčšinu rodín z vlastného rozpočtu nerealizovateľná. Rodiny preto často organizujú zbierky.
Miško má v dôsledku mozgovej obrny spomalený vývoj. Je vyučená kaderníčka, no pracovať nemôže, pretože po škole s ním chodí na dvojhodinové rehabilitácie. „Chcela by som mať prácu a iný zmysel života, ako len neustály kolobeh chorôb a pobytov v nemocnici,“ hovorí.
