Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan. S jeho neprítomnosťou som sa vyrovnávala na terapiách
Pôvodne malo ísť len o spomienkovú výstavu pre rodinu a priateľov, dnes je z toho celovečerný dokument Dve deci tušu. Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová v rozhovore približuje vznik citlivého filmu o svojom otcovi, uznávanom japanológovi Petrovi Geislerovi, pričom nevynechala ani jeho slabosti či život s alkoholom.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov a prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami. Pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca.
Ako vznikla myšlienka filmu
Od otcovho odchodu uplynulo sedemnásť rokov. „Spočiatku som chcela otcovi urobiť len spomienkovú výstavu pre nás, rodinu, jeho kamarátov a známych. Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ priblížila Geislerová.
Prvá predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií a pod nimi budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa jej zapáčilo, ako sa ľudia tvária, keď o otcovi hovoria. „V ich očiach som ešte viac videla svojho otca,“ dodala.
Rodinný dokument aj o slabostiach
Hoci je to dokument o otcovi, jeho živote a práci, jeho hrdinkou je aj mama Věra Geislerová. Je tiež o živote a vyrastaní, o otcových slabostiach, alkoholizme a ďalších citlivých stránkach.
„Toho sa od začiatku všetci báli. Obávali sa, že vznikne len akýsi pomník alebo spomienkový medailón,“ uviedla režisérka. Aby sa v materiáli neutopila, pomohli jej prestávky počas nakrúcania a strihač Vladimír Barák.
Etická hranica pri práci s hlasom
Použitie umelej inteligencie na rekonštrukciu hlasu zosnulého človeka prináša aj etické otázky. „Cítila som veľkú zodpovednosť, aby sme s jeho hlasom pracovali citlivo. Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám. Použili sme texty, ktoré sám napísal svojim blízkym,“ vysvetlila Geislerová.
Otcov hlas sa dal podľa nej skvele zrekonštruovať vďaka záznamu z rannej televíznej relácie. Ďalší podobný projekt s umelou inteligenciou neplánuje.
Poetický pijan
Téma alkoholizmu bola citlivá. „Keď sa povie alkoholik, mnohým ľuďom sa vybaví niekto, kto je agresívny, neovláda sa a nemá ďaleko k fyzickému násiliu. Taký náš otec nebol. Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie,“ povedala.
Alkohol mu však postupne ničil zdravie a ovplyvňoval aj rodinu. „Nechcela som túto časť jeho života zamlčať, ale ani dovoliť, aby prekryla všetko ostatné, čím otec bol.“
Vyrovnávanie sa s neprítomnosťou
Náročnejšie než alkohol bolo pre Geislerovú vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. „S tým som sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód.“
Rodičia však zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. „Aj o tom je tento dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov.“
Reakcie divákov a ďalšie plány
Geislerová chodí s filmom po festivaloch, vrátane slovenského Cinematiku v Piešťanoch. Diváci sa po premietaniach pýtajú na otcov život, japonský prízvuk či rodičov, neskôr sa začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s rodinou.
Vznikla už výstava a kniha GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v pražskom centre súčasného umenia DOX. Sestry Geislerové chcú vydať aj otcove rozprávky Baňa a Mela. „Priala by som si, aby mal otec výstavu v Japonsku,“ uzavrela režisérka.
Slávnostná distribučná premiéra filmu bude 4. novembra, od 5. novembra pôjde do slovenských kín.
