Fico označil Trumpa a Putina za „frajerov“, kritizuje Ukrajinu a EÚ
Predseda vlády Robert Fico sa 5. novembra chystá do Ľvova na ďalšie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Ešte v júni vyhlásil, že si želáme stabilnú a demokratickú Ukrajinu, pretože ju potrebujeme na Slovensku. Podľa kritikov však slovenský premiér na tento národnoštátny záujem po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom akosi zabudol.
Trump uvoľnil sankčnú bariéru pre ruskú naftu. Rusko má dodať najprv vyše 300-tisíc ton a potom ďalšie objemy. Moskva tak dostáva nové príjmy a predovšetkým politicky cenný precedens, keďže sankčný tlak sa podstatne zmiernil bez toho, aby Putin predtým zastavil vojnu alebo urobil porovnateľný ústupok. Trumpova administratíva tvrdí, že obchod má Moskvu zmäkčiť a dostať späť k rokovaciemu stolu. Zatiaľ sa tak nestalo.
Obdivuhodne pružné zásady
Robert Fico napriek tomu Trumpa a Putina označil za frajerov. Kašlú na celý svet, hľadia si svoje národno-štátne záujmy, pochválil ich a dal ich za vzor naivnej Európskej únii.
Keď Spojené štáty v januári vojensky zasiahli vo Venezuele a odviezli Nicolása Madura do Spojených štátov, Fico varoval presne pred svetom, v ktorom si každý, kto je veľký a silný, pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce. Hovoril o rozvrate medzinárodného práva a žiadal od EÚ tvrdú reakciu. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha bol ešte dôslednejší a Trumpa obvinil zo surového amerického imperializmu.
O deväť mesiacov robia veľký a silný Trump s veľkým a silným Putinom presne to, čo Fico v januári opisoval ako nebezpečný princíp nového svetového poriadku. A zrazu je z rozvratu medzinárodného práva frajerina.
Tlak sa presúva na napadnutú krajinu
Po štyroch a pol rokoch ruskej plnoformátovej vojny sa opakuje podstatnejší vzorec správania. V okamihu, keď Moskva stupňuje útoky na ukrajinskú energetiku a civilné ciele a v Európe rastú obavy z ruských dronových, sabotážnych a kybernetických aktivít, slovenský premiér opäť nesmeruje hlavný politický tlak na agresora, ale na Ukrajinu a Európsku úniu.
Putin svoju predstavu o mieri neskrýva. Naďalej požaduje, aby Ukrajina odovzdala aj územia štyroch oblastí, ktoré ruská armáda celé neovláda, v júni odmietol ukrajinský návrh na obmedzenie útokov a teraz Kremeľ odmietol aj 60-dňové prímerie, ktoré chcel prezident Zelenskyj využiť aj na usporiadanie prezidentských volieb.
Fico síce nehovorí vetu, že Ukrajina má kapitulovať, ale politický účinok jeho postojov ide týmto smerom. Relativizuje ruskú agresiu, kritizuje Ukrajinu, že predlžuje vojnu tým, že sa bráni, od EÚ požaduje zastavenie dodávok munície a zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, víta oslabenie sankčného tlaku na Moskvu. Za úspech označuje dohodu o dodávkach nafty do Spojených štátov, za ktorú Putin nemusel ustúpiť v ničom podstatnom.
Suverenita Slovenska áno, Ukrajiny nie
Ficove reči o suverenite sa dostávajú do zvláštneho logického kruhu. Suverenitu Slovenska treba podľa neho chrániť pred Bruselom takmer každý deň, ale suverenita Ukrajiny prestáva byť principiálnou otázkou vo chvíli, keď podpora jej ochrany zo strany EÚ komplikuje vzťahy vlády s Moskvou.
Predseda slovenskej vlády sa pritom nikdy nezdráha ostro kritizovať Ursulu von der Leyenovú, predstaviteľov Európskej komisie, ukrajinského prezidenta alebo demokraticky zvolených premiérov spojeneckých štátov. Pri Vladimirovi Putinovi je jazyk nápadne iný. Západní politici bývajú vojnoví štváči, Brusel je neschopný či bezmocný, Zelenskyj podľa Fica robí kroky, ktoré vojnu predlžujú, ale Putin je partner, s ktorým treba hovoriť.
Vzniká oprávnená otázka, čo je za touto asymetriou politického správania. Faktom zostáva do očí bijúci rozdiel v prístupe k spojencom z demokratických štátov na jednej strane a k autoritárskemu prezidentovi Ruskej federácie na druhej strane.
Slovensko chýbalo pri ukrajinských deťoch
Kanada, Ukrajina a Nórsko zorganizovali v septembri konferenciu venovanú návratu ukrajinských detí nezákonne deportovaných alebo násilne presunutých Ruskom. Iniciatíva Toronto Pledge žiada ich okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat.
Na zozname podporovateľov sú všetky štáty EÚ okrem Slovenska. To je osobitne pozoruhodný prejav suverenity ostať v Únii sám pri základnej humanitárnej požiadavke, aby boli unesené deti vrátené ich rodinám.
