Vojnový reportér Forró: Najväčšou slabinou Slovenska je rozdelená spoločnosť
Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom. Tvrdí to vojnový reportér Tomáš Forró, ktorý opisuje odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska. Hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
Forró upozorňuje, že hovoriť o živote v tieni vojny už nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO. Pripomína, že v Poľsku vybuchujú drony a na Slovensku boli pokusy o sabotáže.
Putin a vyhrážky jadrovými zbraňami
Na Valdajskom klube zaznel z úst Vladimíra Putina citát od Antona Čechova o pištoli na stene, ktorá skôr či neskôr vystrelí. Putin to povedal v kontexte možného použitia jadrových zbraní. Forró ho označuje za profesionálneho klamára, ktorý tú pištoľ sám zavesil na stenu.
Forró sa obáva skôr toho, na čom sa svetoví lídri dohodnú a čo to bude znamenať pre Slovensko. Podľa neho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj momentálne nemá čo povedať do diskusie medzi svetovými lídrami, pretože jeho krajina je absolútne závislá od pomoci spojencov.
Ruská stopa a Ficove cesty do Moskvy
Forró pripomína, že Rusi zaútočili na slovenskú fabriku, Slovensko zažilo kybernetické útoky na kataster aj vyhrážky tisíckam škôl. Ruská stopa je podľa neho jasná. Ak sa po tom všetkom niekto stále nadbieha nepriateľovi, ktorý sa otvorene vyhráža zničením a robí na našom území záškodnícke operácie, je to podľa Forróa desivé.
Príručka prežitia: štát zlyháva
Forró tvrdí, že prácu na príprave obyvateľstva by mal robiť štát. Ministerstvo vnútra vydalo v roku 2025 materiál s názvom „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“, no podľa Forróa ho nechali skryté na serveri a nikto ho nedostal do schránky. Štát si tak podľa neho chcel len odškrtnúť povinnosť.
Na príručke Forró pracoval s celou slovenskou bezpečnostnou komunitou – so silovými zložkami, úradníkmi aj dobrovoľníkmi. Mnohých z nich nemôže spomenúť po mene, lebo by mali problémy s nadriadenými.
Psychológia krízy a komunitná odolnosť
Podľa Forróa sa musíme pripravovať na akékoľvek krízy, nielen na vojnový konflikt. Ako príklad uvádza viacdňový výpadok prúdu, pri ktorom prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie.
Najlepším spôsobom, ako zvládnuť krízu, je podľa neho spolupráca. Poznať susedov v paneláku či na ulici a vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť, zachraňuje celé komunity. Forró to vidí na Ukrajine vo frontových mestách, kde ľudia často nemajú nič, záchranné zložky tam nechodia, ale majú jeden druhého.
Najväčšia slabina Slovenska
Keď sa Forró pýtal príslušníkov silových zložiek, čoho sa najviac obávajú pri napadnutí krajiny, všetci mu povedali to isté: boja sa, že politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a odovzdajú nás do rúk nepriateľovi. Armáda totiž nemôže začať konať sama od seba – najprv musí byť vyhlásený vojnový stav.
Forró zdôrazňuje, že vďaka geografii – horám a riekam – má Slovensko obrovskú šancu obrániť sa aj proti presile. Musí však chcieť, mať spojencov a podporu obyvateľstva.
Boj s nihilizmom a dôvera v inštitúcie
Forró upozorňuje, že na Slovensku rastie nebezpečný systémový nihilizmus – ľudia si zamieňajú neschopných politikov s inštitúciami, ktoré dočasne riadia. Keď niekto odmieta políciu či hasičov len kvôli ministrovi, krivdí im a podkopáva vlastný štát. Presne toto podľa neho chcú nepriatelia v rámci informačných operácií – aby sme prestali veriť vlastným inštitúciám.
Forró súčasne priznáva, že Ukrajina má obrovské problémy s korupciou v armáde aj štátnej správe a bol jeden z prvých, kto o tom otvorene písal.
Kde bude kniha dostupná
Príručka prežitia zatiaľ nejde do bežných kníhkupectiev. Prebieha crowdfundingová kampaň na www.startlab.sk/vojna. Prvý náklad sa vypredal, pripravuje sa ďalší. Súčasťou projektu sú aj letáky, plagáty, distribúcia zadarmo do škôl a knižníc a mesačná cesta po Slovensku s diskusiami s ľuďmi.
