Učitelia po útoku v Staškove: Strach, skúsenosti a hľadanie ochrany
Andrea učí viac ako 30 rokov. Svojich študentov pozná veľmi dobre – učí jazyky a hodiny vedie tak, aby jej zverenci čo najviac rozprávali. Aj vďaka tomu s nimi dokáže nadviazať vzťah a zistiť, čo majú radi a ako premýšľajú. Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej však ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom.
Prvýkrát sa nad tým zamyslela pred šiestimi rokmi, keď čítala o útoku bývalého študenta na gymnáziu vo Vrútkach, pri ktorom zomrel zástupca riaditeľky školy. Ani to však neotriaslo jej presvedčením, že školské triedy sú bezpečné. Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi. Začala si viac všímať svojich študentov, rôzne malé náznaky. Dnes priznáva, že má dokonca jedného žiaka, ktorý jej vyslovene naháňa strach. Spočiatku vnímala najmä to, že nevie zapadnúť do kolektívu, neskôr počas rozhovorov vypozorovala aj zvláštne postoje k životu, spoločnosti či smrti. Vyvrcholilo to vyhláseniami, ktoré ju natoľko šokovali, že sa to rozhodla riešiť.
„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva. Najmä preto, lebo nevidí, že by škola prijala opatrenia. Nevšimla si ani žiadnu zmenu na študentovi.
Strach aj bezpečie
Do redakcie sa ozvali aj viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Jedným dychom však dodávajú, že vo vlastnej škole strach nemajú. Hovoria o tom, že systém, ktorý si v škole vytvorili, im pomáha podchytiť aj rôzne odchýlky v správaní.
Sandra, ktorá učí na južnom Slovensku, vysvetľuje, že sa im v škole podarilo vytvoriť prostredie, ktorému dôveruje. Prešli si ministerskými bezpečnostnými školeniami a každého polroka riaditeľstvu školy odovzdávajú pedagogický výskum, v ktorom reportujú, či zaznamenali čo i len náznaky šikany, nebezpečenstva či čohokoľvek, čo by sa im nepozdávalo.
„Zažila som rôzne situácie, dokonca som mala chlapca, ktorý chcel vyskočiť z okna horného poschodia. Ale zvládli sme to a uvedomujem si, že dnes je práca učiteľa aj o takýchto situáciách. Myslím si, že v našej škole sa cítime dobre,“ hovorí Sandra.
Stále však platí, že sa nájdu aj mnohí učitelia, ktorí sa boja. Polícia navyše potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie začali hlásiť polícii rôzne incidenty – slovné, ale aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bola páchateľom osoba mladšia ako 15 rokov.
Stopercentná ochrana nie je možná
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý je zároveň psychoterapeutom a psychológom, hovorí, že strach, aký má Andrea, vôbec nie je u učiteľov výnimkou.
„Ako krajina sa aktuálne nachádzame v kríze, pred tým si nesmieme zatvárať oči. Toto nie je bežný stav. Sme po tretej násilnej udalosti za posledné roky a minulý týždeň sa objavili minimálne ďalšie dva incidenty, keď niekto ohrozoval žiakov,“ vymenúva Križo a dodáva, že kľúčové teraz je, aby sa deeskalovalo napätie a aby sa veci upokojili.
„V tejto napätej atmosfére nie je možné robiť dobré rozhodnutia, ktoré by naozaj pomohli chrániť učiteľov a žiakov,“ hovorí. „Štát nedokáže stopercentne ochrániť žiadneho občana. Predpokladá sa, že ľudia jednoducho konajú slušne, morálne a zákonne. Štát však má nástroje, ktoré bezpečnosť občanov zvyšujú, a tie sa od útoku v Spišskej Starej Vsi zlepšili. Stále je však priestor na zlepšenia,“ myslí si.
Kamery situáciu nezachránia
Po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v januári 2025 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavil zámer zaviesť na školách inteligentné kamerové systémy napojené na centrálny monitoring, ktoré majú pomôcť skôr odhaliť rizikové situácie a urýchliť zásah polície. Dodnes ich však má len desať škôl. Ministerstvo pre Aktuality uviedlo, že pripravuje rozšírenie projektu na 100 škôl. „Naším dlhodobým cieľom je v závislosti od dostupných finančných kapacít postupné zavedenie systému na 500 škôl,“ uviedlo komunikačné oddelenie.
Viacerí odborníci však význam kamerových systémov v školách spochybňujú. Podľa bezpečnostného analytika Martina Královiča z bezpečnostnej firmy SafetyCrew kamery či iné technické zabezpečenie – napríklad detektory – s bezpečnosťou nepomôžu.
„Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by prišlo aj tak,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk. Riešenie vidí v lepších programoch na deradikalizáciu mládeže či lepšie vzdelávanie pedagógov, aby vedeli spozorovať znaky radikalizácie či vyhodnocovať zmeny v správaní žiakov. Najväčšou slabinou slovenského školského systému sú prevencia a pripravenosť.
