Zmarený útok na základni RAF Fairford vyvoláva viac otázok ako odpovedí
Zmarenie pravdepodobne teroristického útoku na britskej vojenskej základni RAF Fairford pri mestečku Fairford bolo oveľa závažnejšie, ako sa pôvodne zdalo. Spojené štáty v reakcii na incident stiahli letku 12 bombardérov typu B-1, ktoré mali na základni svoje dlhoročné pôsobisko. Dôvodom sú obavy, že drahé stroje v hodnote stoviek miliónov dolárov by sa mohli stať terčom teroristov.
Američania považovali potrebu presunúť bombardéry zo základne RAF Fairford za natoľko naliehavú, že niektoré lietadlá a ich posádky odleteli ešte v čase, keď sa práve mobilizovali lietadlá na dopĺňanie paliva za letu. Najmenej tri z týchto lietadiel pristáli do nedele na svojej domovskej základni v Južnej Dakote.
Letecká základňa pri Fairforde, asi dve hodiny cesty autom od Londýna, je pravdepodobne jedným z najstráženejších objektov v celej krajine. Samotný incident sa odohral v nedeľu v skorých ranných hodinách a svojím priebehom pripomínal nepodarenú kriminálnu zápletku.
V noci nadránom políciu kontaktoval muž priamo z jednej z troch bielych dodávok, ktoré podozrivo manévrovali v tesnej blízkosti základne. Okamžite sa zmobilizovali britské ozbrojené zložky – aj preto, že izraelské a britské tajné služby už takmer dva týždne disponovali informáciami o možnom útoku.
Následný zásah zahŕňal evakuáciu desiatok okolitých domov, nasadenie pyrotechnických robotov a zadržanie piatich mužov. Situáciu ešte viac zdramatizovala miestna farmárka, ktorá o 50 minút neskôr nahlásila blokovanie svojej príjazdovej cesty a pohyb ôsmich až desiatich maskovaných osôb.
Napriek masívnej reakcii vyšetrovanie prinieslo viac otázok ako odpovedí. V dodávkach sa okrem malého množstva nafty nenašli žiadne výbušniny. Ešte prekvapivejším krokom bolo prepustenie všetkých piatich podozrivých na kauciu už do 24 hodín – postup, ktorý je pri podozreniach z vážneho terorizmu vysoko neštandardný. Neskôr polícia zadržala aj 25-ročného muža s dvojitým britsko-iránskym občianstvom, no aj ten bol zakrátko prepustený.
Analytici a vyšetrovatelia pracujú s viacerými teóriami. Podľa jednej z nich nešlo o elitných agentov, ale o bežných kriminálnikov, ktorí spanikárili, keď zistili, do akej závažnej akcie boli zapletení.
Takýto modus operandi by plne zapadal do varovaní Kena McCalluma, riaditeľa britskej kontrarozviedky MI5. Ten už dlhšie upozorňuje, že iránske štátne zložky, najmä Islamské revolučné gardy (IRGC), si na špinavú prácu v zahraničí čoraz častejšie najímajú lokálne zločinecké skupiny a drogových dílerov. Títo „zástupcovia“ slúžia ako lacná a ľahko obetovateľná pracovná sila, pričom Teheránu poskytujú možnosť odmietnuť akúkoľvek priamu zodpovednosť.
Stále je však možné, že nočný chaos vo Fairforde mal slúžiť len ako diverzná akcia, prípadne ako psychologická operácia zameraná na vyvolanie strachu a otestovanie reakčných časov britských bezpečnostných zložiek. Jeden z úradníkov oboznámených s vyšetrovaním priamo označil päticu mužov v dodávkach za „nevedomých hlupákov“.
Incidentu predchádzala intenzívna výmena spravodajských informácií. Západné agentúry, vrátane izraelských, zachytili v polovici septembra komunikáciu naznačujúcu prípravy na úder. Hrozba sa netýkala len Spojeného kráľovstva. Izrael varoval aj Nemecko pred zvýšeným rizikom pre základne Spangdahlem a Ramstein.
Iránska propaganda tieto obavy len potvrdila. Bývalý veliteľ Iránskych revolučných gárd Jahju Safavi otvorene označil Európu za logistické centrum americkej vojny a priamo menoval základne Ramstein v Nemecku, Aviano v Taliansku a práve britský Fairford.
Pred niečím podobným varovali aj samotní Briti vrátane šéfa tajnej služby MI5 Kena McCalluma. „Od marca 2017 sa MI5 a polícii spoločne podarilo prekaziť 43 príprav útokov v pokročilom štádiu. Niektorí z týchto sprisahancov sa v záverečných dňoch plánovania masových vrážd pokúšali získať strelné zbrane a výbušniny. Naša kľúčová spoločná práca zachránila nespočetné množstvo životov,“ povedal verejnosti v správe spred dvoch rokov.
„Celkové rozdelenie našej protiteroristickej činnosti zostáva približne 75 % islamistického extrémizmu a 25 % extrémne pravicového terorizmu. Pod týmto celkovým obrazom sa však veľa zmenilo. Jednoduché označenia ako ‚islamistický terorizmus‘ alebo ‚krajná pravica‘ plne neodzrkadľujú ohromujúcu škálu presvedčení a ideológií, s ktorými sa stretávame,“ vysvetlil.
McCallum naznačil, že pracovníci jeho tajnej služby sa stretávajú s „čoraz nestálejšími potenciálnymi teroristami, ktorí majú len veľmi povrchné chápanie ideológií, ku ktorým sa hlásia“. Ide o ľudí, ktorí sledujú nielen propagačné materiály krajnej pravice a islamistických extrémistov, ale aj ďalšie online prejavy nenávisti, konšpiračné teórie a dezinformácie.
