Najväčšia lož storočia, vyhlásil Netanjahu o Gaze. Jeho príchod vyprázdnil sálu, kým vonku zúrili protesty
81. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa nieslo v znamení hlbokého rozkolu. Hlavná sála sa zmenila na dejisko nekompromisných prejavov a demonštratívnych odchodov.
Kým vnútri budovy rezonovali vyhrážky o vojenskom vyhladení a obvinenia z antisemitizmu, ulice Manhattanu zaplnili protestujúci, čo vyústilo do masového zatýkania, ktorému sa nevyhli ani známe hollywoodske tváre.
Demonštratívny odchod diplomatov
Najočakávanejším bodom programu bol prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Jeho príchod k rečníckemu pultu vyvolal okamžitú reakciu – desiatky diplomatov demonštratívne opustili sálu za bučania, zatiaľ čo Netanjahuova delegácia a americkí zástupcovia mu tlieskali.
Izraelský líder sa vzápätí prihovoril k odchádzajúcim zástupcom so slovami, že ak v sále zostali ešte nejakí „morálni zbabelci“, mali by odísť tiež.
V ostrom prejave nešetril nepriateľov ani tradičných spojencov. Obvinil Spojené kráľovstvo a Francúzsko z uplatňovania dvojakého metra. Kritiku si vyslúžilo aj Turecko, ktoré označil za šíriteľa antisemitských klamstiev. Terčom jeho hnevu sa stal aj ľavicový starosta New Yorku Zohran Mamdani.
Premiér odmietol obvinenia z genocídy v Pásme Gazy, ktoré nazval „najväčšou lžou storočia“, a vyhlásil, že Izrael naopak genocíde zabránil. Svoju ofenzívu ospravedlňoval bojom na siedmich frontoch proti teroristickým zoskupeniam a Iránu.
Obhajoval aj februárové americko-izraelské vojenské údery na iránske jadrové zariadenia. „Bolo to jedno z najľahších rozhodnutí, aké som kedy ako premiér musel urobiť. Keby sme to neurobili, všetci by sme boli mŕtvi,“ vyhlásil. Za jediných spojencov označil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ako je u Netanjahua pri prejavoch v OSN zvykom, siahol po vizuálnej pomôcke. Vytiahol pred plénom pager, čím pripomenul udalosti zo 17. septembra 2024. Izrael vtedy na diaľku odpálil tisíce týchto zariadení distribuovaných členom hnutia Hizballáh v Libanone. Útok si vyžiadal 12 mŕtvych vrátane dvoch detí a vyše tritisíc zranených.
Zadržané celebrity
Návšteva izraelského premiéra vyvolala v meste masívne protesty organizované skupinami ako Jewish Voice for Peace či Palestinian Youth Movement. Dav stoviek demonštrantov s heslami „Nechajte Gazu žiť“, „Zastavte genocídu“ a „Financujte ľudí, nie bomby“ zablokoval Prvú avenue v blízkosti sídla OSN.
Newyorská polícia zadržala viac ako sto ľudí, ktorí odmietli opustiť cestu. Medzi zatknutými boli aj verejne známe osobnosti – držiteľka Oscara Susan Sarandon, komediálna herečka Hannah Einbinder, whistleblowerka Chelsea Manning, modelka Indya Moore či spisovateľka Glennon Doyle.
Einbinder svoje rozhodnutie obhájila: „Cena za mlčanie je vyššia. Som si vedomá, že moja jedna malá kariéra sa nikdy nevyrovná hoci len jedinému ľudskému životu. Je to povinnosť.“ Sarandon priznala, že jej postoj k právam Palestínčanov ju stál niekoľko filmových úloh.
Trumpove hrozby verzus tajná diplomacia
Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave zvolil stratégiu nátlaku. Z pódia sa vyhrážal Teheránu vyhladením, ak nedôjde k uzavretiu novej mierovej dohody. Mimo kamier však prebiehali intenzívne diplomatické rokovania.
Trump neskôr novinárom potvrdil, že americkí predstavitelia absolvovali s iránskou delegáciou trojhodinové stretnutie sprostredkované Katarom. Iránsky prezident Masúd Pezeškján zdôraznil, že Irán na kolená nepadne, a upozornil na dvojaký meter medzinárodného spoločenstva.
Ekonomika ako zbraň pre Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom piatom vystúpení od začiatku ruskej invázie snažil udržať pozornosť sveta na jeho krajine. S blížiacou sa zimou apeloval na lídrov, aby cielili priamo na ruskú ekonomiku.
„Keď niekto cez obchod nalieva do Ruska ďalšie peniaze, dáva tejto vojne viac času,“ upozornil Zelenskyj s tým, že obmedzenie ruských príjmov je kľúčom k zastaveniu agresie.
Zasadnutie poznačila aj neprítomnosť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý uprednostnil stretnutie s Donaldom Trumpom na vojenskej základni Andrews.
Existenčná kríza OSN
Všetky tieto momenty sa odohrávali na pozadí prehlbujúcej sa krízy samotnej Organizácie Spojených národov. Odstupujúci generálny tajomník António Guterres vo svojom rozlúčkovom prejave varoval pred zväčšujúcimi sa trhlinami vo svete a nebezpečným prostredím beztrestnosti.
Inštitúcia trpí paralyzovanou Bezpečnostnou radou, v ktorej mocnosti zneužívajú právo veta, finančnými škrtmi zo strany veľkých darcov a rastúcou frustráciou menších štátov. Súčasné zhromaždenie neponúklo konkrétne riešenia prebiehajúcich konfliktov, ale odhalilo, že diplomacia sa čoraz viac spolieha na vyhrážky.
