Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Ak by som neodišla, prišla by som o rozum
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom. Cesto si nachystala ešte včera popoludní. Fermentovalo celú noc, a tak ho už iba skontroluje.
O piatej ráno je v budove Tržnice s červenou strechou ticho a tma. Pre Alžbetu je to od apríla bežný začiatok pracovného času. Predtým každé ráno učila francúzske deti slovenčinu. Takmer vyhorela. „Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí.
Pochádza z Kysúc z učiteľskej rodiny. Učiť nechcela, no učiteľstvo bolo istotou. Po štúdiu francúzštiny skúsila dobrovoľnícky pobyt vo Francúzsku, potom korporát a opäť školstvo. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum,“ priznáva.
Vegánkou sa stala počas Erasmu vo Francúzsku. Na pohovore do vegánskeho bistra ju vzali bez toho, aby sa pýtali, či vie variť. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax v bratislavskej pekárni.
Podnikanie si najprv vyskúšala s priateľom Dominikom pod bytovkou. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik. Dnes majú pekáreň Warung.
Asi tretinu klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo,“ hovorí Alžbeta.
Ďalšie prevádzky otvárať neplánujú. „Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou,“ rozhodne hovorí.
