Základné počty zvládne väčšina, zložitú matematiku už len málokto

Martin
By Martin
3 Min Read

Základné počty ovláda takmer každý, zložitú matematiku už takmer nikto

Sčítať, odčítať či počítať percentá zvládame takmer všetci a mnohí denne. Stačí však pridať trochu zložitosti a používanie matematiky prudko klesá. Ukazuje to nový online prieskum na vzorke 1 004 respondentov, ktorý pre neziskovú organizáciu Indícia vypracovala agentúra NMS Market Research Slovakia.

Čím zložitejšia matematika, tým menej sa jej dotkneme

Základnú aritmetiku používa denne 48,8 % ľudí a aspoň príležitostne k nej siahne až 88,9 % populácie. Akonáhle však pribudne zložitosť, čísla sa prepadávajú: algebru a vzorce nepoužíva nikdy 61,6 % opýtaných a k funkciám či deriváciám sa nikdy nevráti 72,7 % ľudí – denne sa im venuje len necelé 3 % populácie. Podobne prudko klesá aj práca s tabuľkami a dátami: denne s nimi pracuje len 12,1 % ľudí, zatiaľ čo 35,2 % s nimi nepracuje nikdy.

Čo nám dala matematika do života?

Na túto otázku odpovedalo len 49,3 % ľudí, že im dala konkrétne počtárske zručnosti, ktoré denne používajú. 31,5 % si z hodín matematiky odnieslo logické a štruktúrované myslenie, 14,4 % systematickosť a vytrvalosť, 10 % schopnosť abstraktne uvažovať. A takmer každý ôsmy človek (12,7 %) si myslí, že mu nepomohla v ničom podstatnom.

Na scénu nastupuje umelá inteligencia

Najpoužívanejšou pomôckou pri počítaní zostáva kalkulačka (72,0 %). Čoraz viac sa však presadzuje aj umelá inteligencia: nástroje typu ChatGPT na matematické či dátové problémy už vyskúšal každý piaty Slovák (19,6 %), medzi mladými vo veku 18 až 24 rokov je to až 39 %, teda takmer dvojnásobok priemeru.

1 200 hodín matematiky za deväť rokov

Základná škola venuje matematike viac ako 1 200 vyučovacích hodín. Podľa najnovšieho testovania PISA 2025 sú slovenskí žiaci v matematike máličko nad priemerom krajín OECD. Samotné slovenské skóre sa oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenilo (+5 bodov) – nad priemer sme sa dostali najmä preto, že priemer OECD medzičasom klesol. Do rizikovej skupiny bez základných zručností patrí 32,2 % žiakov, do skupiny najúspešnejších 9,1 %.

Diskusia bude pokračovať na konferencii Eduforum

Otázku – akú matematiku vlastne potrebujeme v ére počítačov a umelej inteligencie – roky otvára britský matematik a vizionár Conrad Wolfram, ktorý presadzuje, aby školy učili menej ručného počítania a viac uvažovania nad dátami a problémami. Wolfram bude jedným z hostí konferencie Eduforum, ktorá sa uskutoční 8. októbra 2026 v Grand Hoteli River Park v Bratislave.

Share This Article