Drsný tlak na Naďovu stranu Demokrati. Finančná správa ju preveruje opakovane napriek nulovým pochybeniam
Opozičná strana Demokrati čelí v tomto roku už tretej daňovej kontrole zo strany Finančnej správy, hoci pri dvoch predchádzajúcich previerkach sa nepotvrdili žiadne pochybenia v účtovníctve. Strana hovorí o šikane a politickom tlaku.
Kontroly sa týkajú dane z príjmov za roky 2024 a 2025. Predtým išlo o daň z príjmov za rok 2023 a o dodržiavanie zákona o účtovníctve za ten istý rok. Finančná správa zároveň kontroluje aj predsedu Demokratov Jaroslava Naďa, ktorý je živnostníkom.
„Neobchodujeme, neinvestujeme a nič neprenajímame. Okrem toho nás audituje Štátna komisia pre financovanie a činnosť politických strán, v ktorej pôsobí nezávislý audítor a komisia o tom rokovala. Napriek tomu daňový úrad a Finančná správa poslali daňovú kontrolu,“ uviedol pre Aktuality.sk Juraj Šeliga, ktorý daňové previerky za stranu rieši.
Podľa Šeligu chce koalícia mať cez Finančnú správu podrobný prehľad o tom, čo strana robí a odkiaľ je financovaná. Kontrolór podľa jeho slov nevysvetlil, prečo stranu opäť preveruje. „Ich odpoveď bola úplne vecná a profesionálna: ‚My nerozhodujeme o tom, kam ideme. Nás pošlú a my tam ideme.‘ A tomu verím,“ uviedol Šeliga.
Domnieva sa, že za kontroly je zodpovedné vedenie strany Smer. „Neviem, či priamo u Roberta Fica, alebo u Tibora Gašpara alebo niekoho podobného. Následne pokračuje cez Jozefa Kissa, ktorý je podľa môjho názoru jedna ruka s Norbertom Bödörom a ďalšími ľuďmi na Finančnej správe,“ domnieva sa.
„Cieľom je nájsť na nás akúkoľvek špinu, urobiť čokoľvek, aby sme boli zaťažení, a získať o nás čo najviac informácií. Samozrejme, príprava na kontroly trvá čas a musíme sa tomu venovať. Čo vedia vyčítať z našich štruktúr, to netuším, ale my všetko zverejňujeme a na otázky novinárov odpovedáme. Neviem, čo hľadali,“ pokračoval Šeliga.
Finančná správa potvrdila, že u daňového subjektu Demokrati bola vykonaná a aktuálne sa aj vykonáva daňová kontrola. „Finančná správa vždy koná v súlade so zákonom, kontroly vykonáva buď na základe vlastnej analytickej činnosti, alebo podnetov. Ďalšie informácie podliehajú na základe § 11 ods. 1 daňového poriadku daňovému tajomstvu. Finančná správa samostatne štatisticky nevyhodnocuje kontrolnú činnosť vo vzťahu k právnej forme subjektov,“ odpísal hovorca finančnej správy Daniel Kováč.
Daniari tak neodpovedali priamo na otázku, či podobné kontroly robili aj u iných politických subjektov. Opozičné strany Progresívne Slovensko a SaS na otázky odpovedali, pričom ani jedna z nich podobnú kontrolu ako Demokrati nikdy nemala. „Nezaznamenali sme zvýšený počet kontrol nad bežný rámec. V zmysle zákonných povinností pravidelne prebieha audit,“ uviedlo Progresívne Slovensko. SaS rovnako žiadnu podobnú kontrolu nemala a ich financie kontroluje zo zákona pravidelne každý rok len audítor.
Financovanie Demokratov, ktorí po voľbách nezískali príspevok od štátu, no napriek tomu už viackrát zaujali rozsiahlou bilbordovou kampaňou, začal pred niekoľkými mesiacmi spochybňovať podnikateľ Zoroslav Kollár so svojou novou stranou Právo na pravdu. Kollár začiatkom roka zverejnil, že exminister obrany Naď sedel v dozornej rade ukrajinskej firmy UDS (Ukrainian demining services). Podnikateľ z toho vyvodil, že Demokrati môžu byť financovaní z Ukrajiny, čo by bolo v rozpore so zákonom, keďže politické strany majú zakázané prijímať peniaze zo zahraničia.
„Otázka teda znie: robí naozaj nejakú prácu na Ukrajine? A kto ho vlastne platí? Pýtam sa, sú to Ukrajinci, ktorí sponzorujú vašu stranu?“ hovoril Kollár. „Myslím si, že by sa tým mala zaoberať polícia aj finančná správa,“ tvrdil tiež a podal viacero podnetov aj trestných oznámení.
Naď odmietol, že by jeho strana prijímala akékoľvek financie zo zahraničia a svoje pôsobenie v spoločnosti UDS vysvetlil. Demokrati tiež v zmysle zákona na svojom webe zverejnili zoznam darcov, ktorí strane darovali takmer tristotisíc eur.
Daniari v minulosti už viackrát zohrali úlohu aj v politickom boji. Výsledky ich kontrol využil proti svojim súperom aj osobne Robert Fico. Prvý známy prípad sa stal v roku 2016, keď predstavitelia Smeru vytiahli na predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča kontroly z roku 2011. Na základe toho ho aj premiér Robert Fico obvinil z fiktívneho predaja spoločnosti jeho zamestnancovi a krátenia daní. V roku 2016 prípad vyšetrovala aj polícia, no keďže bol skutok premlčaný, rozsudok nikdy nepadol.
Druhý prípad sa odohral len o rok neskôr, keď Robert Fico prišiel s výsledkami kontrol vo firme prezidenta Andreja Kisku KTAG. Podľa nich jeho firma nesprávne účtovala kampaň a krátila dane. Prípad dospel až do bodu, keď v roku 2024 Kisku odsúdili za daňový podvod.
