Generál Golian a Tiso v jednej cele? Film sa musí pýtať aj na to, pri čom už archívy stíchli, vysvetľuje režisér Štepka
Slovenské národné povstanie a jeho hrdinovia sú témou, ktorá v našej spoločnosti dodnes vyvoláva silné emócie. Pre režiséra Juraja Štepku predstavuje kľúčový diel mozaiky našich dejín. Podľa jeho slov dodnes neexistuje ucelená historická monografia o generálovi Jánovi Golianovi, a preto sa rozhodol tento dlh splatiť novým hraným filmom venovaným práve tomuto hrdinovi SNP.
Pri príležitosti uvedenia snímky hovoril o stretnutiach s poslednými žijúcimi pamätníkmi, o filmovej štylizácii historických faktov aj o tom, prečo sa odmieta ospravedlňovať za filmovú dramatizáciu.
Premiéry a reakcie divákov
Za sebou má dve slovenské premiéry – na festivale Cinematik v Piešťanoch a pod holým nebom v amfiteátri v Banskej Bystrici. Absolvoval aj londýnsku premiéru v Picturehouse v Cinema Museum. Reakcie divákov sú podľa neho pozitívne.
„Keď po projekcii príde za mnou človek a povie mi: Ďakujem, dnes som sa dozvedel niečo o človeku, o ktorom som si myslel, že ho poznám, vtedy mám pocit, že sme ten film natočili správne,“ uviedol režisér.
Stretnutia s pamätníkmi
Pred nakrúcaním hľadali ľudí, ktorí boli priamo pri generálovi Golianovi. Branislav Tvarožek bol jedným z posledných, ktorí túto osobnú skúsenosť ešte mohli odovzdať. Režisér s ním urobil sériu rozhovorov.
Tvarožek mu opísal scénu zo Sopotnickej doliny, ktorú použil vo filme. „Priznávam, že som ju už ďalej neoveroval. Ani si ju nechcem overovať. Verím Braňovi Tvarožkovi,“ povedal Štepka.
Druhým pamätníkom je Vladimír Strmeň, ktorý bol tiež osobne na premiére. Režisér o ňom natočil film Mlčanie. Film sa mu veľmi páči.
Historické fakty a filmová štylizácia
K filmu zaznela kritika, že si viacero scén prispôsobil. „Toto je môj Golian. A môj filmový Golian nie je učebnica dejepisu. Je to podľa mňa veľmi dôležité rozlíšiť,“ vysvetľuje režisér.
Padla kritika aj ku konverzácii v cele medzi uväzneným generálom Golianom a nemeckým admirálom Canarisom, že dialóg sa v skutočnosti nemusel odohrať. „Nemusím nikomu dokazovať, že tá konkrétna veta, ktorú vo filme vysloví Golian, zaznela v konkrétny deň a v konkrétnej cele. To by už nebol hraný film, ale stenografický záznam,“ hovorí Štepka.
Otáznik visí aj nad scénou, keď sa vo filme objavuje Jozef Tiso a navštívi zajatého povstaleckého veliteľa Jána Goliana vo väzení. Podľa odborníkov sa niečo také nestalo. „Zatiaľ netvrdím, že návšteva Jozefa Tisa u Goliana je historicky doložená udalosť. Zatiaľ je to moja dramatická predstava situácie,“ dodáva režisér.
Príprava a pramene
Príprave sa venovali päť rokov. Hľadali aj v nemeckých archívoch vo Flossenbürgu a v amerických archívoch. Spolupracovali s historikmi vrátane riaditeľa Vojenského historického ústavu Miloslava Čaploviča a riaditeľa Múzea SNP Mariana Uhrina.
Scenár o generálovi Golianovi mu ponúkol bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, no režisér ho odmietol. „Chcel som si ponechať formu štylizácie a poetiky. Viac ako hovoriaci generáli v kancelárii ma zaujímal samotný človek,“ vysvetľuje.
Ochota brániť vlasť
Podľa prieskumu by v prípade napadnutia cudzou mocnosťou Slovensko bránilo len 49 percent obyvateľov. „Nemuseli byť pritom hluční ani viditeľní. Niekedy bol hrdina jednoducho človek, ktorý zdvihol telefón a povedal: Začnite,“ reaguje režisér.
„Človek totiž nevie, aký je hrdina, kým pred neho dejiny tú skúšku nepostavia. Preto by som ani tých 49 percent nebral ako definitívny obraz národa,“ dodáva.
Ďalšie plány
Generál Golian je podľa režiséra uzavretím jeho trilógie o Povstaní. Plánuje ešte dokument o Jánovi Golianovi a o tom, ako film vznikal. Láka ho aj rozprávka pre deti.
Vo filme použili aj dva zábery vytvorené umelou inteligenciou, konkrétne pri pohľadoch na Moskvu v roku 1944. „Nepoužili sme AI na vytvorenie príbehu ani na nahradenie hercov, použili sme ju ako filmový nástroj na rekonštrukciu dvoch konkrétnych historických pohľadov,“ uzatvára režisér.
