Útek z koalície do prezidentského paláca: Intrigy, konšpirácie a škrípanie zubov
Politická situácia na Slovensku sa v nedávnych rokoch stala obzvlášť dynamickou, a to najmä s ohľadom na vzťahy medzi kľúčovými postavami súčasnej politickej scény. Všimli sme si, ako Robert Fico, predseda Smeru, reagoval na odchod Petra Pellegriniho, bývalého korunného princa strany, ktorý sa nielenže osamostatnil, ale aj získal si priazeň voličov. Fico nedokázal skryť svoje rozhorčenie a nazval Pellegriniho „zradcom“ a s prižmúrením očí sa tváril, že všetko je v poriadku, keď Pellegrini nastúpil do prezidentského úradu.
Fico, ktorý sa od svojho prvého premiérskeho mandátu následne štyrikrát postavil vytvoriť vládu, sa teraz ocitol vo svete, kde jeho prax „nevinne“ chradnúcich vládnutí a viny na iných už nestačila. Uplynulo 20 rokov odkedy Smer vyhral voľby a Fico sa opäť ocitá na vrchole, no situácia sa zďaleka nevyvíja podľa jeho predstáv. V jeho novom svete Fico čelí súbežným krízam a očakávaniam, ktoré prelomia jeho vládne ambície.
V zápätí po Pellegriniho víťazstve vo voľbách do prezidentského úradu sa zdalo, že Fico situáciu ustojí. V mene celej krajiny prehlásil: „Ľudia na Slovensku ukázali, že rozumejú dôsledkom, aké by mohli mať liberálne média a mimovládne organizácie, ak by prevzali moc.“ Tento komentár vyvolal mnohé reakcie a bol dôkazom rozporuplnosti jeho názorov. Teraz sa snaží získať späť dôveru voličov, ale s Pellegrinim za chrbtom to nevyzerá ružovo.
Prezidentské voľby, ktoré prebehli s istými intrigami a podvodmi, sa ukázali ako podnik svetla pre Pellegriniho. Akoby sa snažil predstierať jednotu s Ficom a Dankom, no v tajnosti sa rozbiehajú špekulácie o skutočných úmysloch jeho kandidatury. Rovnako, ako Pellegrini ani Fico nenechali na seba dopadnúť vinu, tvrdia, že zvíťazili, aj keď voľby boli plné manipulácií a příbehov, ktoré zasahovali do kvality demokratických procesov na Slovensku.
Pellegriniho víťazstvo vo voľbách prichádza po dlhých rokoch nátlaku a roztržiek. Kým jeden z kandidátov s absenciou skutočnej podpory zloží iniciatívy a sám seba označuje za objektívneho, Pellegrini sa stal tŕňom v oku pre Fica, ktorý v Pelleginiho neúspechu videl svoj neúspech. Zatiaľ čo Ficova rétorika sa menila, Pellegrini sa stával čoraz aktívnejším politickým hráčom, ktorý sa snažil vyhnúť dusnej atmosfére starého režimu.
V priebehu celého volebného procesu sa na svetlo sveta dostala nielen otvorená nenávisť, ale aj obavy z budúceho smerovania krajiny. Zatiaľ čo Pellegrini sa snažil ospravedlniť ignorantnosť voči Fico a jeho dážďovej politike, Fico si vo vzduchu pociťoval temné napätie a hrozby pred voľbami. V situácii, keď sa Pellegrini stal prezidentom, bola pravda zúfalstva sa opäť neukázala v plnej kráse, no ostru prax politického prežitia na Slovensku znova zasiahli.
A ako predseda vlády sa pod troskami ponúka aj Andrej Danko, ktorý sa tiež uchádza o prezidentskú funkciu, a to vo svetle novej dynamiky v koalícii. Možno aj jeho ambície by mohli mať negatívne dôsledky na prežitie súčasného poriadku. Ako povedal Peter Weiss, „politika Pellegriniho je útekom z koalície a nie plánom na úspech vo vláde.“
Politická situácia v krajine je vo výsledku zamotaná. Súčasné voľby, ich podtexty, intrigy a zkázy, sú dôkazom, že nielen hodiny výskumu, ale aj zlosť je motorom zmien a nedôvery, ktorý vplyv nedá postaviť pódium na celoštátneho prezidenta. Ako sa dá ďalej pokračovať? Čas ukáže, či Pellegrini zostane navždy v paláci alebo len prestriedal funkcie so svojim „následníkom“.
