Šokujúci prechod k realite: Utečenka z Ukrajiny rozpráva o vojne a novom živote v Bratislave
Iryna Voronkina, mikrobiologička z Charkova, zdieľa so svetom svoju osobnú skúsenosť s nepredstaviteľným: vojna, ktorú nedokázala predpokladať, si vyžiadala od nej nielen domov, ale aj bežný, normálny život so všetkými jeho radostiami. Zatiaľ čo jej rodina oslavovala život a pokoja v Charkove, Rusi sa blížili a vo februári 2022 podnikli útok, ktorý Irynu a jej dcéru prinútil odísť. „Žila som normálny život – hrala som sa a snažila sa vybudovať kariéru v mikrobiológii. A potom z ničoho nič prišlo oznámenie: ‘Ideme vás oslobodiť.’ Oslobodenie od čoho? Od môjho života?“ s rozhorčením konštatuje.
Na Slovensku, konkrétne v Bratislave, Iryna postupne začínala nový život. Hoci si na nový jazyk a kultúru zvykala ťažko, od začiatku sa dostávala do kontaktu s miestnymi, ktorí jej ponúkali pomoc a podporu. „Prvé dni boli najťažšie. Nevedela som, čo si mám kúpiť, ako variť. Zrazu som sa ocitla v situácii, kde som bola úplne bez orientácie,“ spomína. “Ale Slovensko ma privítalo otvorenou náručou – Slováci mi pomohli, dali mi podporu, ktorú som potrebovala, aby som sa postavila na nohy.”
Vojna v srdci Ukrajiny a chlad v Bratislave
Iryna nastavuje emocionálne svetlo na devastáciu, ktorú vojna spôsobila v jej rodnom meste. „Bombardovanie, chaos, zúfalstvo ľudí… to sú obrazy, na ktoré nikdy nezabudnem. Mesto, ktoré sa denne pohybovalo a žilo, sa premenilo na hrôzu a beznádejnú pustatinu. Po prvých výbuchoch bola panika,” opisuje. „Sledovali sme správy a čelili chaosu. Nevedeli sme, čo robiť; iba sme čakali, aký krok urobíme ďalej.”
Bezpečná horná časť Bratislavy sa zdala nekonečne vzdialená od jej turbulentného života vo vojnou zasiahnutom Charkove. Iryna zdieľa, že postupne sa adaptovala, aj keď musela začať znova. “Zrazu som sa musela rozhodovať, aké jedlo si kúpim, akú školu si vyberiem pre dcéru. Na to, že každé rozhodnutie sa zdalo tak odlišné a ťažké, som musela prijať zmenu a naučiť sa žiť znova,” dodáva s určitým povzbudením.
Život po vojne: Nové výzvy, vzdelanie a dúfanie
Iryna sa otvorila aj o nových miestach, kde sa jej dcéra môže učiť alebo tancovať, čo predstavuje svet možnosti pre oboch. „Bola to zložitá voľba, ale musela som ochrániť svoju dcéru. Na Ukrajine by mala zložitosti s online vyučovaním, zatiaľ čo tu má možnosť normálneho života.“ Nielen, že dcéra začína v Bratislave fungovať, ale aj Iryna sa zapája do vyučovania a počiatočných schôdzí na univerzite, čím naplno rozvíja svoj odborný potencial.
„Mojím cieľom je pomôcť počas uvedenia svojej kariéry, a teraz to robím s novou energiu a odhodlaním. Snažím sa učiť jazyk, rozvíjať sa a prispievať k prostrediu, kde momentálne žijem,“ ukončuje Iryna so silným pocitom pokory a hrdosti v srdci. Pre ňu a ďalších utečencov je cieľom nielen prežitie, ale aj rozšírenie obzorov vo všetkých aspektoch ich života.
Dialog a konanie bez nenávisti
Iryna jasne podčiarkuje, že pre seba aj pre pokoj v duši si želá postaviť budúcnosť bez nenávisti. „Nikdy nezabudnem na to, čo sa stalo. Odísť z domu nebolo pre mňa len fyzické opustenie, bolo to odtrhnutie od celého môjho života. Ale nesmieme nenávidieť. Každý deň si pripomínam, aby som na svojich deťoch a ich budúcnosti postavila nad negatívne pocity,“ poznamenáva na záver.
