Opozícia podľa Mikloška ohrozuje slobodu

Martin
By Martin
4 Min Read

Opozícia hazarduje so slobodou, varuje František Mikloško

František Mikloško, jeden z aktérov novembrových udalostí spred 37 rokov, varuje pred nejednotou opozície. „Ak sa teraz nedáme dokopy a nepovieme, že nejde o naše strany, ale o Slovensko, tak si nezaslúžime vôbec nič a nemáme ani nárok na slobodu. Potom nemáme čo nadávať na Fica a také strany nech radšej zaniknú,“ uviedol.

Slovensko podľa neho potrebuje opäť precitnutie, podobné tomu novembrovému z roku 1989. Poukazuje pritom na viaceré problémy súčasnosti: premiér spochybňuje demokratické piliere vrátane referenda o vstupe do Európskej únie, krajina sa topí v dlhoch, pribúdajú podozrenia na rozkrádanie verejných peňazí, mocní rozdávajú škandalózne odmeny a paragrafy sa účelovo šijú pre kategóriu „našich ľudí“. Až tretina mladých preto podľa neho krajinu opúšťa.

Zázrak Novembra a pamäť generácií

November 1989 označil Mikloško za najväčší občiansky zážitok svojho života. Pád komunistického režimu prirovnal k biblickému vyslobodeniu Židov z Egypta. „Nedá sa to ľudsky vysvetliť. November 1989 bol Boží zázrak,“ povedal s tým, že systém, ktorý mal vládnuť donekonečna, padol z jedného dňa na druhý.

Zdôraznil, že ak si November nebudeme pripomínať, naša sloboda sa zachveje, pretože si ju nebudeme vážiť. Dodal, že mladých ľudí téma komunizmu a oslobodenia zaujíma, čo vníma ako nádej. Podľa neho sa blíži generačný prelom a mladí preberajú zodpovednosť.

Poznamenal, že Česi sú národ pamäte, kým na Slovensku do života viac vstupuje emocionalita. Za jeden z najväčších problémov označil korupciu, ktorá je v ostrom protiklade k Novembru ’89. Kritizoval aj tých, ktorí sa oháňajú vlastenectvom, no čelili súdom za korupciu.

Desať spravodlivých a zrod slobody

Mikloško priblížil, že spoločnosť pred rokom 1989 bola rozdelená do troch vrstiev: vládnuca nomenklatúra, sivá zóna slušných ľudí a hŕstka tých, ktorí trpeli a šli do prvej línie. Práve posledná skupina podľa neho zohrala historickú úlohu. Pripomenul Chartu 77 a disidentov, ktorí vydržali v nepredstaviteľných podmienkach, hoci bežní ľudia sa s nimi báli stretnúť.

„Je to biblický príbeh desiatich spravodlivých: ak sa v meste nájde desať spravodlivých, Hospodin ho nezničí,“ uviedol. Spomenul osobnosti ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Chryzostom Korec či Viktor Trstenský. Zdôraznil, že do slobody človek dorastá postupne a pre mladých je dôležité mať vzory.

Desať dní, ktoré zmenili Československo

Revolúcia Mikloška zastihla na súdnom procese s Jánom Čarnogurským v rámci Bratislavskej päťky. Rozhodujúci bol podľa neho 27. november, keď ho pred Kostolom Najsvätejšej Trojice oslovil Ján Budaj a on bez váhania povedal: „Idem.“ Následne ho Budaj vzal do Slovenskej národnej rady v rámci kooptácií.

Pripomenul, že pád komunizmu v Československu trval desať dní, pričom kľúčovú úlohu zohrali študenti, herci na čele s Milanom Kňažkom a vznik Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu. Zdôraznil aj zásadnú rolu Slovenska pri zrušení vedúcej úlohy KSČ v ústave.

Súčasná kríza a zodpovednosť opozície

Za korupciu podľa Mikloška nesie zodpovednosť celá vládna koalícia. V geopolitickom zápase však plnú zodpovednosť pripisuje Robertovi Ficovi a strane Smer. Hlasovanie ich europoslancov proti rezolúcii za návrat unesených ukrajinských detí označil za morálne dno. Spochybňovanie referenda o vstupe do EÚ považuje za absurdné.

Kritizoval aj nejednotu opozície pred tohtoročným 17. novembrom. Vyjadril presvedčenie, že od 1. januára 2027 sa všetko pôjde bokom, pretože sa začne volebný rok. „Ak to nepôjde, tak si nezaslúžime vôbec nič. Potom nemáme čo nadávať na Fica,“ vyhlásil.

Uličnú revolúciu nepovažuje za potrebnú, keďže sú tu stále slobodné voľby. Hovorí o revolúcii ducha a o voľbe medzi Západom a Východom. Vyjadril zúfalstvo nad rečami o konci dominancie Západu aj nad tým, že sa nerozpráva o tom, kto napadol Ukrajinu. Varoval pred frustráciou, ktorá môže viesť k volaniu po silnom vodcovi.

Share This Article