Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou
Sociológ Michal Vašečka sa pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie zamýšľa nad tým, čo sme sa o slobode, slobode slova a politickej participácii za uplynulé desaťročia naučili. Podľa jeho slov sme sa o slobode nenaučili ani zďaleka to potrebné.
Upozorňuje, že po štyridsiatich rokoch reálneho socializmu je naše vedomie veľmi zvecnené. Ľudia dnes o slobode rozmýšľajú dichotomicky, v porovnaní so sociálnymi istotami. „Sloboda je stav duše. Nie je naviazaný na stav mojej peňaženky,“ hovorí s tým, že mnohí si slobodu zamieňajú s možnosťou zhromažďovať majetok.
Podľa sociológa sa po roku 1989 ukázalo, že časť spoločnosti bola na novembrových udalostiach preto, lebo chcela byť slobodná, no po rokoch zistila, že bola v menšine. Zvyšok chcel predovšetkým dobiehať Západ a kupovať si mikrovlnky, práčky či autá. „Prináša im to taký typ uspokojenia, ktorý nazývajú slobodou,“ poznamenáva.
Vašečka si spomína na diskusiu vo verejnoprávnom rozhlase pri výročí novembra, keď mu ľudia volali a hnevom sa až zajakávali, že si nemôžu kúpiť, čo chcú, a preto sa cítia neslobodní.
Zodpovednosť politických elít a traviči studní
Na otázku, do akej miery zodpovedajú politickí lídri za to, akí sme po 37 rokoch, odpovedá, že sú zodpovední, no nerád by ich dával na prvé miesto. Slovenská populácia je podľa neho v niečom emocionálnejšia ako prísne racionálne protestantské spoločnosti západnej či severnej Európy. Vie niektorým lídrom nadlho uveriť a potom ich veľmi znenávidieť.
Ako príklad uvádza Vladimíra Mečiara, ktorého adorácia v deväťdesiatych rokoch bola podľa neho nebývalá, a veľké bolo aj následné sklamanie. Politici sú podľa Vašečku manažéri, ktorých sme si vybrali, no zároveň by nemali byť travičmi studní. Nemalá časť politických elít na Slovensku po roku 1989 bola v pravom zmysle slova travičmi studní. Hádzali do nich jed, ktorý sa šíril.
Nešlo pritom iba o hulvátstvo a vulgarizmy, ale napríklad aj o banalitu a amorálnu relativizáciu. „Prosím vás, čo nám to tu rozprávate? Hodnoty? Aké hodnoty? Ľudia si potrebujú kúpiť rožky, ktoré nebudú dražieť,“ opisuje typ takéhoto uvažovania, ktoré ľudia počúvajú 37 rokov od rôznych ľudí.
Opozícia a chýbajúci lídr
Pri súčasnej opozícii Vašečka vidí, že aj ona sa vrhá iba a výlučne na matériu. Mladým rodinám sľubuje byt bez DPH, čo im dopraje, no chýba mu snaha povedať, že nie je všetko iba o tom, koľko stojí maslo, rožky a aký majú mladí ľudia prístup k bytom.
Programy demokratických strán nepovažuje za zlé. Progresívne Slovensko či SaS podľa neho prišli s predbežnými programami, ktoré môžu na Slovensku zastaviť pád, a obsahujú aj ťažké a nepríjemné reformy. Okrem pekného programu však treba pre víziu nadchnúť. „Musím priniesť emóciu, ktorú sme tu kedysi mali. Mali sme ju v novembri 1989 aj v roku 1998,“ hovorí.
Na otázku, či vidí niekoho, kto by to dokázal, odpovedá: „Nie, nevidím. Férovo, nevidím.“ Do volieb sú však podľa neho dlhé mesiace.
Mladí odchádzajú pred zlobou
Vašečka sa vymedzuje voči vysvetleniu, že mladí odchádzajú za vyššími platmi alebo kariérou. „Odchádzajú pred zlobou a povedia vám to aj do očí,“ tvrdí. Keď sa ich pýta, prečo sa nechcú vrátiť, odpovedajú: „Lebo je to čudná krajina. Strašne je tam veľa zla.“
Podľa sociológa žijeme v bahne, ktoré v skutočnosti zdieľame naprieč politickými stranami. Voliči Smeru, Hlasu, Republiky a ďalších strán to podľa neho vnímajú rovnako. „Problém je, že spoločne pracujeme na tom, aby sme v tom bahne uviazli stále viac. Hľadali sme nepriateľa a nepriateľ sme boli my,“ uzatvára.


