Europoslanci za Smer hlasovali proti rezolúcii o návrate unesených ukrajinských detí
Štyria europoslanci za Smer – Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Neveďalová – hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej na návrat unesených ukrajinských detí domov. Upozornila na to Monika Podhorány Masariková, mama, bezpečnostná analytička a členka predsedníctva strany Demokrati.
Podľa autorky boli časy, keď sa politické strany medzi sebou sporili o mnohé témy, no ochrana slabších a zraniteľných bola samozrejmosťou. Situácia sa podľa nej zmenila po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica.
Rusko obvinenia odmieta, Blaha hlasovanie obhajuje
Od začiatku ruskej agresie Moskva organizuje systematickú deportáciu, prevýchovu a militarizáciu ukrajinských detí. Deti z frontových oblastí či okupovaných území končia v Rusku a Bielorusku v táboroch a zariadeniach, kde sú vystavené ideologickej prevýchove, sexuálnemu násiliu a v mnohých prípadoch aj vojenskému výcviku.
Ruská vláda obvinenia odmieta s odôvodnením, že deti len presúva do bezpečia pred ostreľovaním a poskytuje im starostlivosť a vzdelanie. Ako pripomína autorka, ide o ostreľovanie, ktoré sama pomáha rozpútavať. Rovnako absurdne svoje hlasovanie podľa nej obhajoval aj Ľuboš Blaha, ktorý sa opäť raz postavil na stranu Kremľa.
Ukrajinské zdroje hovoria o viac ako 20-tisíc unesených deťoch. Nezávislej vyšetrovacej komisii OSN, ktorá navyše nemá prístup na okupované územia, sa podarilo zdokumentovať viac ako 1 200 prípadov.
Kaliňák: predchádzajúce rezolúcie nič nepriniesli
Erik Kaliňák tvrdí, že ide už o tretiu rezolúciu a žiadna z predchádzajúcich nepriniesla domov ani jedno dieťa, preto nevidí dôvod podporiť ďalšiu. Autorka namieta, že zdokumentovaných návratov je viac ako 2 800, a pýta sa, koľko pokusov je dosť, ak ide o záchranu čo i len jediného dieťaťa, ktoré násilne odviedli od jeho rodiny.
Slovensko sa k iniciatíve pridalo až po viac ako dvoch rokoch
„Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár, keď sa Slovensko začiatkom novembra 2026 pridalo k medzinárodnej iniciatíve na záchranu ukrajinských detí. Tá aktuálne združuje 53 krajín a medzinárodných organizácií.
Autorka pripomína, že Slovensku trvalo viac ako dva a pol roka, množstvo občianskych a opozičných výziev aj celoslovenské petície, kým sa k iniciatíve pridalo. Ak minister zahraničných vecí nebol schopný ospravedlniť sa za toto meškanie, mohol túto medzinárodnú hanbu radšej prejsť mlčaním.
Paralela s komunistickým režimom
Pred výročím Nežnej revolúcie autorka pripomína, že mnohým rodinám komunistický režim zmenil životy navždy – novorodencov a deti násilne odoberal matkám zatknutým alebo odsúdeným z politických dôvodov. Nasledovali tajné adopcie, zmeny identity a pokusy vymazať ich pôvod.
Blaha, Kaliňák, Laššáková či Neveďalová dnes podľa nej svojím hlasovaním pripomínajú tých, ktorí sa na podobné praktiky komunistického režimu mlčky prizerali. Keď sa moc rozhodla vziať deťom ich rodiny a identitu, našli sa aj takí, ktorým to nestálo za protest.
„Aj stýkrát, aj tisíci raz“
Slovensko podľa autorky potrebuje vládu, ktorá nebude zamieňať lojalitu k politickému lídrovi za lojalitu k hodnotám a ktorá bude vedieť, na ktorej strane stojí, aj keď to práve nie je politicky pohodlné.
„Pán Kaliňák, ako mama Vám hovorím, že keby išlo o moje dieťa a existovala čo i len najmenšia šanca priviesť ho späť domov, prosila by som Vás na kolenách, aby ste to skúšali opakovane. Aj stýkrát. Aj tisíci raz,“ uviedla.
Práve preto si podľa nej zapamätáme aj tých, ktorí sa o to odmietli čo i len pokúsiť – Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, Juditu Laššákovú a Katarínu Neveďalovú. Podľa autorky ide o štvoricu slovenských europoslancov, ktorí sa pri hlasovaní o osude unesených detí zachovali dokonca horšie než poslanci Republiky.
Ako bezpečnostná analytička autorka tvrdí, že vie, čo znamená ruská politika násilných deportácií. Ako mama si dokáže predstaviť aspoň zlomok bolesti rodičov, ktorým vzali deti. A ako človek nedokáže pochopiť, ako môže niekto v mene politickej lojality zahodiť ľudskosť, morálku a všetky hodnoty, na ktorých by mala stáť spoločnosť.
Možno dnes podľa nej veria, že ich hlasovanie zapadne medzi stovky iných. Nezapadne. Dejiny si pamätajú nielen tých, ktorí deťom ubližovali, ale aj tých, ktorí sa ich odmietli zastať.


