Bezpečnostný expert: Európa musí na ruské útoky odpovedať tvrdo, inak prídu ďalšie
Rusko vedie proti Európe hybridnú vojnu, ktorá zahŕňa sabotáže, útoky dronmi aj ovplyvňovanie verejnej mienky. Bezpečnostný expert Nico Lange upozorňuje, že doterajšia reakcia európskych krajín nestačí. Podľa neho musí Európa Rusku jasne ukázať, že za svoje aktivity zaplatí.
Útoky ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU na európskom kontinente sa nezačali až s inváziou na Ukrajinu. Zameriavali sa na muničné sklady už od roku 2014. Dnes je Rusko v ďalšej fáze – ukrajinský obranný priemysel je oveľa viac prepojený so západným a Rusko sa snaží útočiť práve na tieto spoločné väzby. Existujú pokusy zavraždiť riaditeľov zbrojárskych firiem, sabotáže aj podpaľačstvo.
Rusko podľa Langeho priamo nenasadzuje agentov GRU, ale najíma si vykonávateľov z radov organizovaného zločinu. Sabotáž tak dokáže zorganizovať aj z Moskvy či Petrohradu. Komunikačné aplikácie a kryptomeny to uľahčujú.
Doteraz európske krajiny reagovali až po incidente a postupovali ako pri bežnej trestnej činnosti. Podľa Langeho však nejde o izolované udalosti, ale o strategicky riadenú činnosť tretej krajiny na európskom území, ktorá zasahuje viaceré štáty. Európske vlády majú problém spojiť vnútornú bezpečnosť so zahraničnou politikou. Ako príklad pokroku uviedol, že nemecká vláda po dronovom incidente v Lipsku prvýkrát verejne označila za pôvodcu Rusko.
Lange navrhuje tri druhy reakcie. Ako odpoveď na útok na lipské letisko by Európa mohla Rusom zrušiť schengenské víza. Proti tieňovej flotile v Baltskom mori možno zakročiť z environmentálnych dôvodov. A lietadlo či dron, ktoré narušia vzdušný priestor, treba okamžite zostreliť. Pripomenul príklad Turecka a Ruska z roku 2015.
Pri ochrane letísk a vojenských objektov sú podľa neho technológie dostupné. Potrebné sú senzorové siete, ktoré spoľahlivo zistia, čo letí a či je dron nebezpečný. Ukazuje to Ukrajina, kde takéto systémy fungujú. V Nemecku sa na letiskách používa ďalekohľad a pri podozrení sa letisko pre istotu zavrie. Podľa Langeho treba konať hneď, investovať do senzorov aj do civilnej infraštruktúry a dať viac zodpovednosti prevádzkovateľom.
Na neúspešný útok v Lipsku mali Nemci podľa neho reagovať, akoby nálož vybuchla. Označil to za čin štátneho terorizmu, ktorý by odôvodňoval konzultácie v NATO podľa článku štyri či päť. Nechápe, prečo nemecká vláda túto možnosť nevyužila.
V kognitívnej vojne podľa Langeho nestačí vyvracať lži faktami. Rusko využíva nespokojnosť občanov a spája ju s odkazom proti podpore Ukrajiny. Štátna byrokracia podľa neho nemôže takýto boj vyhrať. Potrebné je zapojenie firiem, podnikateľov a občianskej spoločnosti. Ako príklad uviedol Dánsko a jeho premiérku Mette Frederiksenovú.
Obchod s Ruskom nie je podľa Langeho obyčajný obchod. Ruská ekonomika slúži politickým a geopolitickým cieľom. Nad každým, kto chce obchodovať s Ruskom, musí vláda vykonávať politický dohľad. Tí, ktorí obchádzajú sankcie cez Kirgizsko či Kazachstan, musia byť potrestaní.
Diplomacia podľa neho nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny. Ukrajina je pripravená na bezpodmienečné prímerie, Rusko nie. Ak by Rusko Ukrajinu porazilo, bezpečnostná situácia Slovenska by sa výrazne zhoršila a Rusi by čoskoro niečo požadovali aj od Slovenska.
Menšie krajiny sa podľa Langeho nemajú čoho báť. Veľa krokov, ktoré sa považujú za eskaláciu, v skutočnosti napätie znižuje. Ako príklady uviedol Holandsko po zostrelení letu MH17 a Estónsko. Malé krajiny dokážu posunúť diskusiu dopredu a strhnúť so sebou aj väčšie.
