Posielať deti za mreže? Sú lepšie riešenia
Na Slovensku pribúdajú závažné skutky detí, no zníženie veku trestnej zodpovednosti môže byť slepou uličkou. Oveľa viac chýba funkčný systém ochrannej výchovy. V ostatnom období v podmienkach Slovenskej republiky rezonuje téma páchania deliktov maloletými (trestne nezodpovednými) osobami.
Pre poškodeného a jeho blízkych nie je utrpenie menšie len preto, že páchateľ ešte nedosiahol vek trestnej zodpovednosti, ktorá je obmedzená na dosiahnutie 14. roku veku. K diskusii o znížení minimálnej vekovej hranice trestnej zodpovednosti vo vzťahu k najzávažnejším deliktom považujem za potrebné povedať nasledovné fakty.
Súčasná právna úprava v Trestnom zákone je nastavená tak, že ak sa dopustí osoba mladšia ako 14 rokov, ale nie staršia ako 12 rokov, takého činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie (napríklad vraždy), súd jej povinne uloží ochrannú výchovu. V prípade niektorých ďalších činov osôb mladších ako 14 rokov, ktoré by inak boli trestnými činmi, súd môže uložiť (fakultatívne) ochrannú výchovu za podmienky, že je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého.
Pri znižovaní vekovej hranice trestnej zodpovednosti znie otázka nasledovne: čo konkrétne získame tým, že napríklad trinásťročné dieťa bude trestne zodpovedné, oproti tomu, čo vieme dosiahnuť uložením ochrannej výchovy? Argument, že dieťa už vie, že vraždiť sa nesmie, neodpovedá na otázku jeho schopnosti ovládať konanie a posúdiť následky svojho konania.
Rovnako závažnosť spáchaného činu sama osebe neznamená vyššiu vyspelosť dieťaťa. Naviac, trestná činnosť maloletých sa často uskutočňuje živelne, pod vplyvom momentálnej situácie, bez toho, aby si uvedomili závažnosť následkov a plne svoju zodpovednosť.
Len zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti by tak znamenalo „presun“ maloletých z reedukačných centier do výkonu trestu odňatia slobody, čo osobne nepovažujem za účinnejšie opatrenie. Pred prípadným znížením vekovej hranice trestnej zodpovednosti potrebujeme poznať reálne dôvody rezerv súčasného systému uplatňovania zodpovednosti a preskúmať možnosti jeho zlepšenia.
Aktuálne je posúdenie, či štát (ne)má dostatočné právne nástroje, prípadne či ich nedokáže včas a účinne použiť, ak napríklad škola či sociálna kuratela o závažných problémoch dieťaťa vedia, ale nie je dostupná odborná pomoc alebo na seba nadväzujúce jednotlivé zásahy intervencie, zníženie vekovej hranice tento problém nevyrieši. Trestná nezodpovednosť maloletých neznamená, že štát nemôže alebo nemá zasiahnuť.
Na tomto mieste sa prihováram za odbornú diskusiu zodpovedných subjektov, najmä zástupcov škôl, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, detských psychológov a psychiatrov, reedukačných centier, orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Výsledkom tejto diskusie by mali byť komplexné zmeny v tejto oblasti.
Osobne nepodporujem zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti, pretože by nič podstatné nevyriešilo v oblasti kriminality maloletých a nezodpovedalo by vnímaniu subsidiárnej povahy trestného práva, ktoré sa má uplatniť len v prípade, keď ostatné možnosti sa ukazujú ako neúčinné.
Pri možnosti uloženia ochrannej výchovy podporujem diskusiu o rozšírení obligatórnej ochrannej výchovy maloletého mladšieho, ak spácha čin, ktorý sa inak posudzuje ako obzvlášť závažný zločin, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je najmenej 12 rokov odňatia slobody.
Rovnako tak podporujem myšlienku možného predĺženia ochrannej výchovy (pri zohľadnení splnenia zákonných podmienok), pri ktorom by sa zisťovalo, do akej miery má jeho ďalšie trvanie odôvodňovať pôvodný čin a do akej miery aktuálny stav pôvodne dieťaťa. Inak sa začíname približovať k trestu, hoci ho tak nenazveme.
