Moc je silnejšie afrodiziakum než sex, hovorí psychológ Heretik
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Prečo ich opakovane volíme? V podcaste Bez obalu to vysvetľuje popredný klinický a forenzný psychológ Anton Heretik.
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa podľa neho nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Ako dokážu toxickí lídri premeniť spoločnosť na svojho rukojemníka a nakoľko je ich patológia zrkadlom nás samých?
Násilie u detí ako zrkadlo spoločnosti
Heretik reaguje aj na nárast agresivity detí. Prípad zo Staškova, kde trinásťročný chlapec zavraždil učiteľku a spolužiačku, prišiel len dvadsať mesiacov po podobnom čine o niečo staršieho mladíka. Podobné udalosti sa podľa neho odohrávajú aj v Poľsku či Česku.
„Útoky v školách a útoky na učiteľov nie sú ojedinelým javom súčasnej doby a nejde o žiadnu slovenskú špecialitu,“ zdôrazňuje psychológ s tým, že sme z médií zahltení špekuláciami a interpretáciami.
Pri analyzovaní pozadia takýchto činov sa podľa neho väčšinou nájdu problémy v rodinnom prostredí. Varovné príznaky sa nezačínajú v puberte, ale objavujú sa už v rannom školskom veku. „Keď sme v rámci výskumu analyzovali životopisy páchateľov vrážd, zistili sme, že väčšina z nich mala už v mladšom školskom veku medzi šiestym a desiatym rokom množstvo problémov so správaním zachytených v škole – napríklad záškoláctvo, agresivitu či šikanovanie spolužiakov,“ uvádza Heretik.
Základy sa formujú v prvých troch rokoch
Z psychológie podľa neho vieme, že základné pocity, či človek dôveruje svetu alebo ho vníma ako nepriateľský, sa formujú v prvých troch rokoch života. Ak deti v tomto veku nedostanú základné pocity istoty, bezpečia, opatery a lásky, zbiera sa v nich nedôvera.
„To, či prekročíme hranice a staneme sa útočnými a antisociálnymi, závisí od skorých skúseností získaných v rodine,“ hovorí psychológ. Pripomína, že veľa páchateľov prešlo pokusmi o nápravu, no tie zlyhali na nespolupráci rodiny, keďže sa dieťa vrátilo do patologického prostredia.
Riešenia sú dlhodobé, nie reštriktívne
Heretik kritizuje rychlé reštriktívne reakcie, akou je znižovanie hranice trestnej zodpovednosti. „Komu to pomôže, ak trinásťročné dieťa zavrú na dvadsať rokov do väzenia?“ pýta sa.
Za kľúčové považuje dlhodobo ovplyvňovať školské prostredie, zvýšiť spoločenský status a autoritu učiteľov a posilniť psychologickú prevenciu. Poukazuje pritom na nízky podiel HDP na vzdelávanie v porovnaní s okolitými krajinami.
Moc korumpuje
V súvislosti s politikou Heretik upozorňuje, že do vysokých funkcií sa často dostávajú ľudia s narcistickými črtami osobnosti. Moc ich podľa neho skorumpuje, ak sú vo funkcii príliš dlho, pretože sa obklopia pritákávačmi, ktorí na nich profitujú.
„Moc je afrodiziakum. Po Sigmundovi Freudovi, ktorý vyzdvihol princíp slasti cez sexualitu, prišiel Alfred Adler s inštinktom moci,“ pripomína psychológ. Za dôležitú demokratickú brzdu považuje obmedzenie vládnutia na dve volebné obdobia.
Politické správanie lídrov podľa neho možno komentovať vtedy, ak má negatívny vplyv na mentálne zdravie obyvateľstva. „To, ako ľudia robia kampaň, vyjadruje ich štýl a osobnosť,“ dodáva.
Nádej a dobro v ľuďoch
Napriek pesimistickým scenárom Heretik verí, že základy liberálnej demokracie fungujú a spoločnosť sa dokáže dostať z tohto stavu prirodzene. „V ľuďoch je stále obrovské množstvo dobra,“ uzatvára s odkazom na psychoterapeutickú prax, v ktorej sa snaží hľadať pozitívne osobnostné rezervy.
