Komunálne voľby vyhrali pracovití ľudia mimo politických kmeňov
Výsledky komunálnych volieb nepriniesli víťazstvo koalície ani opozície. Prvýkrát v histórii získali viac ako polovicu postov starostov a primátorov kandidáti bez politickej príslušnosti. Zároveň sa potvrdili všetci ôsmaci županov vo svojich úradoch, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden štvrtýkrát.
Z týchto výsledkov nemožno prisúdiť víťazstvo konkrétnym stranám. Ide skôr o víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Pre voličov je to signál, že od samosprávy očakávajú skôr výsledky ako príslušnosť k politickému kmeňu.
Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak
Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je vzácnym javom. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. To, že máme iné preferencie na úrovni samosprávy ako na celoštátnej úrovni, je prirodzené.
Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. V účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní však na Slovensku panuje neporiadok. Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Poľský príklad: Jerzy Regulski a obnova samosprávy
Pre pochopenie kontinuity poľskej samosprávy je potrebné vrátiť sa do roku 1981. Vtedy Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania a člen Poľskej akadémie vied, rozbehol výskumný program zameraný na obnovu samosprávy v čase, keď komunistický režim samosprávu neuznával. Keďže doma nevidel podporu, spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a v Británii. Počas komunizmu pracoval osem rokov bez nádeje, že jeho návrhy budú niekedy použité.
V roku 1989 sa situácia zmenila. Pri poľskom „okrúhlom stole“ sa ukázalo, že jediný hotový a premyslený plán obnovy samosprávy leží v Regulského zásuvke. Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa konali 27. mája 1990.
Reformu pripravili v parlamente aj s pomocou zahraničia
Regulského plán sa nestal zákonom sám od seba. Na jeho dopracovanie vznikla komisia priamo v parlamente. Technickú pomoc poskytla aj Rada Európy, ktorá vyslala do Poľska tím expertov, a zapojili sa odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré vyslali expertov, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku.
Poľsko však nezostalo pri prvej reforme. Tému opätovne otvárali ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ. Práve tu sa nachádza jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré je viditeľné v podobe infraštrukturálnych projektov.
Ministerstvo regionálneho rozvoja a zrušenie stoviek zbytočných dokumentov
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Napriek zhode v názve so slovenským ministerstvom malo poľské ministerstvo za úlohu zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Bolo zrušených viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil veľké zásoby ľudského potenciálu a rozvíjal sa bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných prostredníctvom samosprávy, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa.
Poľsko je podľa tohto pohľadu úspešné preto, že urobilo takmer všetko takmer opačne ako Slovensko.
