Deväť zvyklostí z modrých zón: Čo môžeme urobiť pre dlhší a plnší život už dnes
Ešte predtým, ako si dáte rannú kávu a skontrolujete telefón, položte si otázku, ktorá na Okinawe a v Kostarike znamená až sedem rokov života navyše: Prečo sa ráno prebúdzam? Ak máte pripravenú odpoveď, možno ste na dobrej ceste k dlhému a zdravému životu. V takzvaných modrých zónach, teda na miestach, kde ľudia žijú výrazne dlhšie a vitálnejšie životy ako vo zvyšku sveta, nejde o abstraktnú filozofickú dilemu, ale o každodennú prax.
Obyvatelia modrých zón dodržiavajú pravidelný pohyb každý deň v bežnom živote, jedia prevažne rastlinnú stravu a málo mäsa, dávajú prednosť rodine, priateľom a komunite a majú jasný zmysel života aj účinné zvládanie stresu.
Päť modrých zón
Príbeh sa začína na začiatku 21. storočia, keď demograf Michel Poulain a lekár Gianni Pes na mape modrou fixkou zakrúžkovali horské dediny v sardínskej oblasti Barbagia s nezvyčajne vysokou koncentráciou storočných ľudí. Neskôr sa k nim pridal výskumník Dan Buettner a podarilo sa zmapovať ďalšie štyri oblasti. V článku uverejnenom v časopise American Journal of Lifestyle Medicine (2016) tak bolo potvrdených päť regiónov s najvyššou mierou dlhovekosti na svete: Sardínia (región Barbagia, Taliansko), Okinawa (Japonsko), Nicoya (Kostarika), Loma Linda (Kalifornia, USA) a Ikaria (Grécko).
Deväť vedecky overených zásad dlhovekosti
Tieto regióny nemajú spoločný jazyk, podnebie ani náboženstvo. Napriek tomu desaťročia porovnávacích štúdií naznačujú, že ich obyvatelia majú podobný spôsob života.
Prirodzený pohyb
Ľudia s najdlhšou dĺžkou života na svete nechodia do posilňovní ani nebežia maratóny. Pohyb je prirodzenou súčasťou ich každodenných činností – od starostlivosti o záhradu a miesenia chleba až po chôdzu po strmom teréne. Pastieri na Sardínii denne prejdú kilometre po skalnatých svahoch, ženy na Okinawe sa desiatky ráz denne bez pomoci zdvíhajú zo zeme, obyvatelia Ikárie sa ručne starajú o svoje farmy.
Jasný zmysel života
Obyvatelia Okinawy to nazývajú „ikigai“ a obyvatelia Nicoyi „plan de vida“, doslovne: prečo sa ráno zobúdzam. Výskumy ukazujú, že mať jasne formulovaný zmysel života môže predĺžiť očakávanú dĺžku života až o sedem rokov. Štúdia uverejnená v časopise JAMA Psychiatry ukázala, že silný pocit zmyslu života súvisí s o 50 % nižšou úmrtnosťou zo všetkých príčin.
Rutiny na zmiernenie stresu
Ani obyvatelia modrých zón nie sú ušetrení od každodenného stresu, no napätie u nich neeskaluje do chronického poškodenia. Na Okinawe si nájdu chvíľku na spomienku na predkov, adventisti siedmeho dňa v Loma Linde sa modlia, Ikarčania si doprajú popoludňajší spánok a na Sardínii sa ľudia stretávajú na miernom večernom posedení.
Pravidlo 80 % sýtosti
Na Okinawe sa pred každým jedlom recituje 2 500 rokov staré konfuciánske príslovie „Hara hachi bu“, ktoré ľuďom pripomína, aby prestali jesť v okamihu, keď pocítia, že majú žalúdok naplnený na 80 %. Obyvatelia modrých zón jedia svoje najmenšie jedlo neskoro popoludní alebo skoro večer, po čom už do nasledujúceho rána nekonzumujú žiadne jedlo.
Rastlinná strava
V modrých zónach pochádza 90 až 95 percent celkovej stravy z rastlinných potravín. Základ tvoria strukoviny – fazuľa, šošovica, hrach, sója. Mäso nie je prísne zakázané, ale považuje sa za slávnostné jedlo alebo prílohu, konzumuje sa v priemere len päťkrát za mesiac.
Pitie vína s mierou a spoločenské stretnutia
S výnimkou adventistov z Loma Lindy obyvatelia ostatných modrých zón pijú víno umiernene a pravidelne, avšak v rámci prísne kontrolovaných parametrov: jeden až dva poháre miestneho červeného vína denne, výlučne k jedlu a v spoločnosti blízkych.
Skutočný okruh priateľov a priateliek
Ľudia s najvyššou dĺžkou života na svete patria do okruhov, ktoré prirodzene podporujú zdravé návyky. Na Okinawe sa tradične vytvárajú „moai“, skupiny piatich priateľov či priateliek, ktorí sa zaväzujú k celoživotnej emocionálnej a sociálnej podpore.
Rodina je na prvom mieste
V modrých zónach zostávajú starší členovia rodiny aktívnymi piliermi domácnosti, žijú so svojimi deťmi a vnúčatami alebo v bezprostrednej blízkosti. Výskumníci v Kostarike zistili, že storoční ľudia, ktorí žijú v rodinnom dome, majú výrazne dlhšie teloméry v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorí žijú sami.
Príslušnosť k spoločenstvu
Z 263 storočných ľudí, s ktorými tím Dana Buettnera uskutočnil podrobné rozhovory, až 258 patrilo k náboženskému alebo duchovnému spoločenstvu. Konfesia nie je primárnym faktorom: kľúčom sú pravidelné stretnutia, ktoré posilňujú pocit príslušnosti k niečomu väčšiemu, poskytujú silnú sociálnu podporu a pôsobia ako biologický štít proti osamelosti, depresii a úzkosti.
Najdlhšie žijúci ľudia na svete sa teda vedome nesnažia dožiť sa sto rokov, jednoducho žijú v prostredí, kde je zdravá voľba zároveň aj najľahšou voľbou.
