Miliardový súboj o Kongres: Prečo sú tohtoročné americké voľby drahšie ako prezidentské?
Polčasové voľby v Spojených štátoch už dávno nie sú len lokálnym hlasovaním, ale zásadným stretom o smerovanie krajiny, v ktorom sa točia rekordné miliardy dolárov. Dlhoročný zahranično-politický spravodajca Martin Rajec približuje pozadie kampaňových financií, nálady v peňaženkách obyčajných Američanov aj prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti.
„Donald Trump nie je symptóm, ale výsledok toho, čo sa deje v americkej spoločnosti. Prišiel človek, ktorý Američanom ponúkol jednoduché riešenia na komplikované problémy, no realita ho dobehla,“ hovorí Rajec.
Polčasové voľby ako vysvedčenie pre prezidenta
Podľa Rajeca sa pojem midterms prekladá ako polčasové voľby. Samotný prezident nie je na volebnom lístku, ale ľudia v strede jeho volebného obdobia vystavujú úradujúcemu prezidentovi vysvedčenie. Volí sa všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a jedna tretina Senátu.
Funkčné obdobie členov Snemovne reprezentantov je len dvojročné, takže pri každých voľbách sa obmieňa celá snemovňa, ktorá priamo reaguje na konkrétne nálady verejnosti. Senát je konzervatívnejší – zakladatelia Spojených štátov nechceli, aby sa štát kýval ako loď v búrke, preto navrhli obmenu len tretiny senátorov každé dva roky.
Rekordných 12 miliárd dolárov
Elon Musk dal na kampaň viac než 400 miliónov dolárov. Posledné číslo za celkové voľby, ktoré Rajec videl, je 12 miliard dolárov. Tieto polčasové voľby sú drahšie než prezidentské voľby pred dvoma rokmi.
Okrem toho už 54 miliónov ľudí odvolilo v skorších voľbách – poštou alebo vo vybraných miestnostiach. V niektorých štátoch je to 40 až 50-percentný nárast oproti minulosti. Pri celkovej minulostnej účasti okolo 120 miliónov to znamená, že takmer polovica hlasov bola odovzdaná vopred.
Peniaze súvisia s rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 2010, ktoré zrušilo stropy pre financovanie zo strany súkromníkov a firiem. Dnes neexistujú obmedzenia a fungujú aj čierne fondy, kde nevidíte identitu donorov.
Boj o reguláciu umelej inteligencie a kryptomien
V pozadí vysokých nákladov je aj boj o budúcnosť umelej inteligencie a kryptomien. Až 80 percent Američanov má obavy z dopadu umelej inteligencie na ekonomiku a zamestnanosť. Ak demokrati ovládnu Kongres, pokúsia sa presadiť prísne regulácie umelej inteligencie aj kryptomien.
Veľká časť peňazí preto pochádza od firiem z týchto sektorov či od staviteľov dátových centier. Tie začínajú byť extrémne nepopulárne, lebo zvyšujú ceny elektriny, spotrebúvajú kvantá vody a spôsobujú hluk či svetelné znečistenie.
Do diskusie vstúpil aj samotný Donald Trump s prísľubom, že na technológie dohliadne. Odborníci varovali, že umelá inteligencia môže ohroziť ľudstvo. Donald Trump vyhlásil, že sa ľudia nemusia báť, lebo on osobne dohliadne na to, aby sa nevymkla spod kontroly.
Politizácia rezortu spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti bolo v USA tradične nezávislé a dbalo na to, aby vystupovalo padni komu padni. Dnes vidíme, že predstavitelia rezortu chodia na kampaňové mítingy republikánskych kandidátov a politickí oponenti čelia opakovaným žalobám.
Federálne ministerstvo spravodlivosti nikdy nezasahovalo do organizácie volieb, ktoré majú na starosti jednotlivé štáty. Teraz však vidíme preventívne žaloby v štátoch ako Aljaška, Kalifornia, Georgia či Washington, ktorými si pripravujú pôdu na prípadné spochybnenie výsledkov volieb.
Napriklad na Aljaške podali žalobu s cieľom zablokovať certifikáciu výsledkov v prípade víťazstva demokratky. Donald Trump sa vyjadril, že výsledky uzná len vtedy, ak budú „čestné“, čím si otvára dvere na ich odmietnutie.
Peňaženky Američanov: inflácia a drahý benzín
Ceny pohonných hmôt stúpli na dvojnásobok. Prieskumy ukazujú, že 70 percent Američanov spája tento nárast s konfliktom s Iránom. Trump síce sľuboval, že bude prezidentom mieru a nezatiahne USA do konfliktov, no realita je iná.
Výrazne zdražela elektrina kvôli výstavbe dátových centier – napríklad vo Virgínii, kde Rajec žije. Poplatky za dodávku plynu sú taktiež dvojnásobné. Inflácia okolo 3,5 percenta mesačne pri zmrazených platoch vytvára neudržateľnú situáciu.
Prieskumy prvýkrát po približne 20 rokoch ukazujú, že americkí voliči veria v ekonomických otázkach viac demokratom než republikánom, a to o 8 percentuálnych bodov.
Referendum o Trumpovi a politická polarizácia
Trump bude vládnuť ešte dva roky. Do ďalších volieb už kandidovať nemôže a ako korunný princ sa pripravuje JD Vance.
Zásadným problémom americkej politiky je však extrémna polarizácia. Mnohí ľudia nevolia podľa programu ani podľa kandidáta, ale podľa straníckej príslušnosti. Je to podobné ako vo futbale – ak niekto celý život fandí svojmu klubu, nedokáže priznať, že rival hrá lepší futbal. Voliči tak často hlasujú pre „svoj klub“ bez ohľadu na reálne výsledky jeho politiky.
