Robert Fico sa ocitol na zozname predátorov slobody tlače
Slovenský premiér Robert Fico sa pre stupňujúce sa urážky na novinárov a snahy o politické ovládnutie médií ocitol na tohtoročnom nelichotivom zozname najväčších hrozieb pre slobodu tlače. Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) ho zaradila do svojho hodnotenia predátorov slobody tlače.
RSF ho ocenila v kategórii osobností, ktoré ohovárajú médiá a cielene šíria nedôveru k novinárom. Podľa organizácie sa slovenský premiér v tomto výbere ocitol v rovnakej spoločnosti ako napríklad americký miliardár Elon Musk.
Slovník, ktorý podnecuje k nenávisti
Reportéri vo svojej správe pripomínajú, že novinárov bežne častuje urážlivými výrazmi, pričom ich neváha označiť za „hyeny”, „krvilačných bastardov”, či dokonca za ľudí „posadnutých diablom” alebo „špinavé protislovenské prostitútky”. K verbálnym útokom sa však v posledných rokoch podľa RSF pridali aj systematické opatrenia vlády namierené proti slobode médií. Medzi najzávažnejšie kroky patrí snaha o politické ovládnutie verejnoprávneho vysielania a cielené obmedzovanie prístupu k informáciám.
Ovládnutie inštitúcií
Bilancia za rok 2026 je podľa organizácie mimoriadne temná. Výrazne rezonovali najmä priame verbálne útoky na novinárky. Známym sa stal napríklad incident, pri ktorom premiér odkázal redaktorke Denníka N Márii Benedikovičovej, aby „bola ticho”, a nazval ju „hlúpou” len preto, že mu kládla legitímne otázky k témam verejného záujmu.
Ďalším problematickým bodom je systematický bojkot kritických médií. Predstavitelia vládnej strany Smer zámerne odmietajú odpovedať na otázky tých redakcií, ktoré sa neboja kritizovať vládu, a namiesto toho ich nálepkujú ako „protivládne plátky”, „podvodné periodiká” či „dezinformačné weby”. Situáciu ďalej zhoršuje fakt, že tieto vyjadrenia politikov následne preberajú provládni influenceri, čím sa na internete roztáča nebezpečná špirála online obťažovania novinárov.
Snahy o kontrolu mediálneho priestoru sa podľa RSF nezastavili len pri ovládaní verejnoprávneho vysielania. Vládna väčšina sa totiž snaží politicky zasahovať aj do nezávislosti Rady pre mediálne služby. Ako jasný dôkaz slúži skutočnosť, že tento mediálny regulátor vôbec nereagoval na sťažnosť, ktorú spoločne podali RSF a ich slovenskí partneri. V sťažnosti pritom organizácie upozorňovali na chýbajúcu nestrannosť a absenciu názorovej plurality v spravodajstve novovzniknutej Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR).
Diskreditácia žien
Prístup Roberta Fica k zástupcom médií azda najlepšie ilustrujú jeho vlastné slová z júnovej diskusie so študentmi. Na adresu novinárky STVR Diany Trnkusovej, ktorá sa ho deň predtým na tlačovej konferencii pýtala na slovensko-maďarské vzťahy, vyhlásil: „Úplne mimo, normálna hlupaňa. Normálne sto litrov studenej vody, takto by som vystriekal hadicou jak v blázinci na tú redaktorku zo Slovenskej televízie.”
Reportéri bez hraníc vo svojom záverečnom hodnotení konštatujú, že stratégia predsedu vlády je úplne zrejmá. Jeho hlavnou zvolenou zbraňou v boji proti nepohodlným otázkam sa stala diskreditácia novinárov prostredníctvom hrubých urážok, pričom smutným faktom zostáva, že hlavným terčom týchto osobných útokov sú najmä novinárky.
