Blanár obnovil v Moskve komisiu s Ruskom, ministri piatich krajín v Paríži označili Rusko za hrozbu
V nedeľu 26. októbra sedel minister zahraničných vecí Juraj Blanár v Moskve so Sergejom Lavrovom a po päťročnej prestávke obnovil slovensko-ruskú medzivládnu komisiu. Hovoril o pragmatických a konštruktívnych vzťahoch, energetike a spolupráci mimo rámca európskych sankcií.
V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie. Prvé štyri menované štáty predstavujú 54,7 percent populácie Európskej únie a približne 56,3 percenta celkového HDP EÚ.
Rusko označili za najvážnejšiu a dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej politicky, vojensky a finančne podporovať.
Slovensko je malý štát, jeho poistkou je dôveryhodnosť NATO a EÚ
Slovensko tvorí 1,2 percenta populácie a zhruba 0,73 percenta HDP EÚ. Nemá jadrové zbrane ani armádu schopnú samu garantovať jeho bezpečnosť. Jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ.
Takmer štyri pätiny slovenského vývozu tovarov smerujú do EÚ. Rusko nám poskytuje predovšetkým ropu a plyn. Keď bola tento rok na takmer tri mesiace prerušená Družba, Slovensko zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.
Vláda sa odchyľuje od bezpečnostnej diagnózy spojencov
Poliaci a Česi posilňujú svoju obranyschopnosť a spojenectvá. Premiér Andrej Babiš povedal, že pri ruskom útoku na Pobaltie by tam Česko vyslalo dve mechanizované brigády. Minister zahraničných vecí Petr Macinka uviedol, že návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje.
Nový maďarský premiér Péter Magyar označil Rusko za brutálneho agresora a Ukrajine priznal právo brániť svoju územnú celistvosť. Ficova vláda sa od tejto bezpečnostnej diagnózy zásadne odchyľuje.
Prieskum: Ukrajinci sú ochotní rokovať o mieri, nie o likvidácii suverenity
Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z 16. až 25. októbra ukazuje, že 76 percent respondentov chce pokračovať v ozbrojenom odpore aj v prípade ruských útokov, ktoré by ich v zime pripravovali o elektrinu, teplo a kanalizáciu. A 63 percent je pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné.
Zároveň 69 percent opýtaných podporuje okamžité prímerie, ak nebude znamenať právne uznanie okupovaných území za ruské, odzbrojenie Ukrajiny alebo koniec jej cesty do EÚ a NATO.
Lacným ruským plynom si článok 5 nezabezpečíme
Slovensko potrebuje lacné energie, ešte viac však spoľahlivé NATO, fungujúcu a solidárnu EÚ, jednotný trh, investície, eurofondy a spojencov, ktorí mu dôverujú. Lacným ruským plynom si nezabezpečíme ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy, ani Putinovu vďačnosť za devótnu príchylnosť.
Pre malý štát nie je garanciou suverenity opustiť fungujúci spojenecký zväzok práve v čase najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od pádu železnej opony. Jedinou zárukou suverenity je mať dosť silných a dôveryhodných spojencov, aby o nás veľmoci už nikdy nemohli rozhodovať bez nás.
