Izrael volí v tieni vojny. Rozhodne o ďalšom postupe voči Gaze aj Iránu
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Nejde o bežný politický cyklus. Toto hlasovanie je podľa analytikov akýmsi referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v turbulentnom regióne, v ktorom je Izrael obklopený viacerými nepriateľmi od Hamasu cez Irán až po libanonský Hizballáh.
Hlavnou témou kampane nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne. Motív národnej bezpečnosti prekryl aj inokedy dominantné témy, ako sú vysoké životné náklady. Spoločnosť je po viac ako dvoch rokoch bojov na viacerých frontoch vyčerpaná.
Netanjahu hrá o politické prežitie aj o slobodu pred súdom
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré naďalej odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby. Zodpovednosť za 7. október systematicky presúva na bezpečnostné zložky.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze sám stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti. Syn marockých imigrantov sa profiluje ako Netanjahuov absolútny protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho novej strany Jašar (Poctivosť). Vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov.
Vnútropolitickým sporom je aj výnimka z vojenskej služby
Hlasuje sa aj o vnútornom nastavení štátu. Súčasná vláda sa dlhodobo snaží oklieštiť právomoci najvyššieho súdu a zmeniť podobu demokratických inštitúcií. Zásadným sporom je tiež výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov. V čase masových mobilizácií a strát na životoch tento status quo vyvoláva ostrý hnev u sekulárnejších rodín.
Kým vláda chce výnimku zachovať, opozícia sľubuje jej zrušenie a zároveň žiada nezávislú štátnu komisiu, ktorá vyšetrí bezpečnostné zlyhania pred útokmi z októbra 2023.
Prieskumy naznačujú stratu väčšiny, zloženie vlády je nejasné
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Črtá sa jasná protinetanjahuovská vlna, no jej zloženie do funkčnej vládnej koalície komplikuje matematika 120-členného parlamentu.
Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a politické subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Samotný Eizenkotov blok väčšinu takmer určite nedosiahne. Arabské strany vylučujú, že by do koalície so židovskými stranami priamo vstúpili, naznačili však, že za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov radikálny kabinet.
Kľúč k zloženiu vlády môžu držať dve malé strany, ktoré balansujú na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti. Prvou je krajne pravicová formácia Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera, ktorá stojí za Netanjahuom, ale pohybuje sa pod hranicou zvoliteľnosti. Druhou sú Rezervisti – pravicová sionistická strana trvajúca na plošnej brannej povinnosti, ktorá však odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami a rovnako blokuje akúkoľvek vládu závislú od arabských hlasov.
Gaza a budúcnosť izraelskej bezpečnosti
Konflikt v Gaze je v týchto voľbách prítomný na každom kroku a určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu – otvorene volajú po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu a z ich radov znejú aj výzvy na etnické čistky či masové vysídľovanie na palestínskych územiach.
Opozičný prúd, naopak, varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Pre voliča je tak na stole otázka, akým spôsobom Izrael zaistí svoju fyzickú existenciu. Tieto voľby rozhodnú o tom, či si Izraelčania vyberú doterajší kurz permanentnej konfrontácie opretý o krajnú pravicu, alebo pokus o reštart vzťahov so spojencami pod vedením bývalého šéfa armády Eisenkota.
Kneset má 120 kresiel, Izrael vždy vládli koalície
Poslanci sú volení prostredníctvom systému pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, a preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície.
Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času (21:00 nášho) a prvé údaje o počte hlasov sa zvyčajne objavujú v skorých ranných hodinách.
