Vo voľbách rozhodujete aj o lepších školách
Ak starostom alebo županom záleží na vzdelávaní, dokážu mnoho. Veľa dôležitých rozhodnutí sa nedeje v Národnej rade, ale na zastupiteľstvách. Pýtajte sa kandidátov, čo chcú urobiť pre naše deti.
Máte v susedstve škôlku? Chutí vášmu dieťaťu školský obed? Môžete ho cez víkend pustiť zahrať sa na školskom dvore? To všetko sú otázky, ktoré neovplyvňuje minister školstva, ale vedenie obce či mesta, v ktorom žijete.
Ak 24. októbra využijete svoje volebné právo, budete rozhodovať aj o nich. Minister školstva síce zodpovedá za legislatívu či tabuľkové platy učiteľov. Mnoho ďalších dôležitých úloh však majú zriaďovatelia, a to sú na Slovensku prevažne samosprávy.
Povinné predškolské vzdelávanie
Obce a mestá zriaďujú materské a základné školy, základné umelecké školy či centrá voľného času. Kraje zriaďujú stredné školy, jedálne či internáty. Mnoho dôležitých rozhodnutí, od poplatku za školskú družinu po nastavenie školských obvodov, sa nedeje v Národnej rade, ale na lokálnych zastupiteľstvách.
V najbližších rokoch nás čakajú zásadné novinky. Ide o zmeny v štátnej politike, ktoré už boli prijaté v zákone, avšak majú odloženú účinnosť. Kým povinnú základnú školu máme dlhodobo, v posledných rokoch sa rozširuje aj povinné predškolské vzdelávanie. Od septembra 2027 začne platiť povinnosť pre štvorročné deti a o rok neskôr aj pre deti od troch rokov.
Materské školy zriaďujú obce a mestá. Sú obce, kde je škôlok dosť, lebo počet obyvateľov klesá, tam ich trápi stav budov. Máme však aj satelity okolo Bratislavy, kam sa sťahujú mladé rodiny a kapacity škôlok nestačia.
Zmeny v školských obvodoch
Podľa toho, kde má dieťa trvalý pobyt, sa mu pridelí spádová škola, ktorá ho musí prijať. Ak nemá kapacity, samospráva musí zabezpečiť miesto inde.
Pravidlá pre tvorbu školských obvodov sa výrazne zmenia. Podľa už prijatého zákona budú môcť aj súkromné a cirkevné školy požiadať samosprávu o vstup do školských obvodov. Vtedy sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Budú prioritne brať deti zo susedstva a nebudú od nich môcť vyberať školné. Ak do školských obvodov nevstúpia, dostanú od štátu len 80 percent normatívu.
V oblasti desegregácie vznikne tlak aj na verejné školy. Každá verejná základná škola bude musieť prijať proporcionálny podiel žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v obci, inak aj im ministerstvo bude môcť krátiť normatív.
Ponuka odborov na stredných školách
Stredné školstvo je silno rozdrobené. Tam, kde je vyšší dopyt než ponuka, nastupujú prijímačky v tvrdej konkurencii. Príkladom sú gymnáziá. Stredné školy zriaďujú kraje a každoročne prebiehajú rokovania pri nastavovaní plánov výkonov.
Samosprávy toho môžu urobiť veľa
Pri lákaní mladých učiteľov môžu pomôcť učiteľské byty, napríklad bratislavská mestská časť Podunajské Biskupice ich ponúka niekoľko. Mesto Trnava z vlastnej iniciatívy zriaďuje klubovne pre mládež. Banskobystrický samosprávny kraj rozbehol preventívne programy proti radikalizácii. Mesto Bratislava robí učiteľské konferencie na podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov.
Naopak, pre koho školstvo nie je dôležité, ustupuje politickým záujmom. Príkladom je trenčiansky župan Jaroslav Baška, ktorý toto leto odmietol vymenovať novú riaditeľku gymnázia v Púchove napriek tomu, že vyhrala výberové konanie.
Komunálne a regionálne voľby majú dlhodobo nízku účasť. O to viac záleží na každom jednom hlase. Nenechajte školy napospas politikom, ktorým na nich nezáleží.
