Nejde mi o pomstu lekárom. Chcem konečne vedieť, prečo moja dcéra zomrela
Lenka Kováč zo Žiliny už viac ako tri roky čaká na odpoveď, prečo jej dcéra Laura zomrela len hodinu a pol po narodení. Prípad, ktorý lekári spočiatku pripisovali záhadnej zrazenine pri srdci, neskôr spochybnila pitva: dieťa bolo zdravé a zomrelo na následky udusenia.
Tridsaťtriročná Lenka sa opakovane snažila s lekármi stretnúť osobne, no neúspešne. Domnieva sa, že pre lekárov prípad uzatvorilo stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prvotne konštatoval, že nemocnica nepochybila.
„Nejde mi o osobnú pomstu ani o trestanie konkrétnych lekárov. Chcem len, aby boli konečne zodpovedané moje otázky,“ hovorí Lenka. Jej boj ju už stál 26-tisíc eur – dvetisíc za spísanie protiargumentu na súde a päťtisíc za znalecký posudok.
Tehotenstvo prebiehalo spočiatku bez problémov. V deň vypočítaného termínu pôrodu ju pre vysoký tlak a opuch hospitalizovali, na tretí deň však prepustili domov. O pár dní sa v noci zobudila na bolesti a vrátila sa do nemocnice. V papieroch mala diagnostikovanú gestačnú hypertenziu, jeden z príznakov preeklampsie.
„Desať minút pred polnocou sa narodila moja dcéra Laura. Žila len hodinu a pol,“ hovorí Lenka. O druhej ráno jej starší lekár oznámil, že dieťa zomrelo, a nevedel uviesť prečo.
Znalec neskôr v posudku pre rodinu konštatoval, že pri diagnostikovanej preeklampsii mala byť Lenka vedená ako riziková pacientka pod dohľadom skúseného atestovaného lekára a pôrod mal byť vyvolaný. Namiesto toho ju vyšetrovala neatestovaná lekárka a po prasknutí plodovej vody ju poslali samú do sprchy bez CTG monitorovania.
Nemocnica jej odmietla poskytnúť meno atestovaného lekára s odvolaním sa na GDPR. Nepomohlo ani písomné stanovisko ministra zdravotníctva Kamila Šaška, podľa ktorého sa nemocnica nemôže svojvoľne schovávať za ochranu údajov.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku ročne narodí bez známok života alebo v prvom týždni po pôrode zomrie viac ako 200 detí. Pôrodná hypoxia a komplikácie spojené s hypertenznými ochoreniami tehotných žien patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí.
Lucia Kubíny z organizácie Tanana, ktorá pomáha ženám po strate v tehotenstve a krátko po pôrode, hovorí, že nejasné odpovede zvyšujú mieru neistoty a nedôvery a prehlbujú u rodičov pocit straty kontroly. „Zrozumiteľné informácie a posilňovanie rozhodovania rodičov sú kroky, ktoré môžeme urobiť, aby sme podporili zdravý priebeh smútenia,“ vysvetľuje.
Lenka sa v nemocnici stretla aj so zraňujúcim prístupom personálu. „Hlavná sestra mi povedala: Také veci sa dejú. Čo by povedali staré matere, kedy nás videli takto ufňukané?“ spomína. Odbornú psychologickú aj fyzickú starostlivosť si napokon musela hradiť sama.
Po šiestich týždňoch od straty dcéry sa musela vrátiť do práce v banke, keďže materská dovolenka pri strate dieťaťa po tejto dobe končí. Neskôr porodila druhú, zdravú dcéru.
Po šoku si našla advokáta, ktorý bol zároveň lekárom, a podali sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten o osem mesiacov neskôr rozhodol, že starostlivosť bola poskytnutá správne. Lenka sa preto rozhodla vyžiadať si kompletnú zdravotnú dokumentáciu a našla v nej nezrovnalosti – nesedeli časy vykonaných úkonov a chýbali údaje o podaných liekoch.
V máji 2025 podala žalobu proti nemocnici a domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy. Vlani v lete navyše podala trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania úradných záznamov. Od podania žaloby uplynul už takmer rok a pol, stále sa však čaká na znalecké posudky. Trestné stíhanie bolo nedávno zastavené pre premlčanie.
Keď si od Úradu na ochranu osobných údajov vyžiadala záznamy elektronických vstupov, zistila, že jej kartu si opakovane otvárala sestra z iného oddelenia či vedúca upratovačiek.
Druhýkrát sa Lenka rozhodla rodiť v Českej republike. V nemocnici v Havířove sa stretla s úplne iným, ľudským prístupom a narodila sa jej druhá, zdravá dcéra.
„Viem, že reakcie na môj príbeh budú rôzne, ale ja už nemám čo stratiť. Mám pocit, že na smrti mojej dcéry záleží len mne,“ hovorí Lenka. Je pripravená predať aj auto, aby boj dotiahla do konca, no o bývanie prísť nemôžu.
