Pri Domaši zaznamenali od veľkého zemetrasenia až 35 ďalších otrasov
V okolí vodnej nádrže Veľká Domaša zaznamenali od silného zemetrasenia z októbra 2023 celkovo 35 zemetrasení, ktoré bolo možné lokalizovať. Seizmická aktivita v regióne pokračuje aj po troch rokoch. Najsilnejšie tohtoročné septembrové zemetrasenie s lokálnym magnitúdom 2,1 už odborníci nepovažujú za dotras pôvodného zemetrasenia, ale za samostatný hlavný otras.
Informoval o tom kolektív vedeckých pracovníkov Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, ktorý v oblasti realizuje rozsiahly geofyzikálny výskum. Podľa vedcov je bežné, že v regióne postihnutom silným zemetrasením aj po rokoch zaznamenajú relatívne zvýšenú seizmickú aktivitu, počas ktorej môže dôjsť aj k zemetraseniam, ktoré ľudia pocítia, ba dokonca môžu spôsobiť aj malé škody na majetku.
V tomto roku lokalizovali desať zemetrasení, z ktorých sedem malo magnitúdo nižšie ako 1. Najsilnejší septembrový otras zaznamenali s epicentrom medzi obcami Jankovce, Nižná Sitnica a Ďapalovce v hĺbke 2,3 kilometra. Bezprostredne po ňom nasledovali dva slabšie dotrasy.
Zemetrasenie z 9. októbra 2023 s epicentrom pri Ďapalovciach malo lokálne magnitúdo 4,9. Vedci od minulého roka realizujú dva výskumné projekty zamerané na objasnenie geologickej stavby územia, priebehu zlomov a príčin seizmickej aktivity. Využívajú pritom seizmické, gravimetrické, magnetotelurické či geoelektrické merania, ako aj družicové pozorovania pohybov zemského povrchu.
Koncom minulého roka nainštalovali v Nižnej Sitnici a Jasenovciach prvé dočasné seizmické stanice a infrazvukové snímače. Ich cieľom je zachytiť aj veľmi slabé lokálne otrasy, ktoré by vzdialenejšie stanice nemuseli zaznamenať. Získané údaje majú pomôcť presnejšie určiť rozmiestnenie a priebeh aktívnych zlomov.
Doterajšie gravimetrické merania potvrdili prítomnosť viacerých geologických rozhraní. Kým niektoré pravdepodobne predstavujú hranice jednotlivých horninových komplexov, iné môžu súvisieť s tektonicky aktívnymi zlomami. Podobné náznaky priniesli aj magnetotelurické merania, ktorých najnovšie výsledky z augusta tohto roka však ešte nie sú úplne spracované.
Výskumníci sa venujú aj historickým zemetraseniam na severnom Zemplíne. Archívny výskum priniesol nové poznatky o otrasoch, ktoré región zasiahli v minulých storočiach. Podľa vedcov zemetrasenia podobnej veľkosti a intenzity ako v októbri 2023 nie sú v tejto oblasti výnimočné a štatisticky sa vyskytujú raz za niekoľko desaťročí. Výrazné škody spôsobili napríklad zemetrasenia v rokoch 1778 a 1779, ale aj v rokoch 1914 či 1941.
Výskum bude pokračovať aj v nasledujúcom období. Vedci plánujú ďalšie merania, prevádzku dočasných seizmických staníc a vybudovanie vysoko presnej monitorovacej stanice na sledovanie pohybov zemského povrchu. Podľa ich slov sú v podstate v prvej fáze oboch projektov, ktorá spočíva v získavaní geofyzikálnych, geodetických a geologických údajov. Výsledné stanovisko bude možné vypracovať až po spracovaní a vzájomnom porovnaní získaných údajov.
Predbežné výsledky družicového monitoringu zároveň ukázali, že zemetrasenie z októbra 2023 spôsobilo na viacerých budovách a stavbách náhle posuny v rozsahu desať až 20 milimetrov. Z analýzy pohybov budov v neskoršom období je vidieť ich postupné stabilizovanie sa, resp. mierny pokles, ktorý je predmetom ďalšieho skúmania.
Súčasťou výskumu je aj sledovanie koncentrácií radónu v domácnostiach a verejných budovách v Ďapalovciach, Jasenovciach, Jankovciach a Nižnej Sitnici. V škole v jednej z obcí zaznamenali zvýšené hodnoty radónu. V objekte preto pokračuje podrobnejší monitoring, ktorý má pomôcť nastaviť vhodný režim vetrania. Vedci však upozorňujú, že na základe doterajších meraní nemožno potvrdiť súvislosť zvýšených koncentrácií radónu so zemetrasením alebo zmenami v podloží.
