Novela dopravných predpisov zmenila definíciu križovatky, menia sa tým aj pravidlá pre zastavenie a státie
Od septembra platí nová definícia križovatky. Zákon presnejšie určuje, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú. Nejde pritom iba o prednosť v jazde, ale aj o známy zákaz státia do piatich metrov od križovatky.
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorú parlament schválil 2. júna 2026, nadobudla účinnosť 1. septembra 2026. Do 31. augusta 2026 sa podľa § 2 ods. 2 písm. j) križovatkou rozumelo miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú. Od septembra zákon používa presnejšie znenie – križovatkou je miesto, kde sa cesty stretávajú alebo pretínajú na rovnakej úrovni.
Ktoré napojenia sa za križovatky nepovažujú
Zákon výslovne vymenúva napojenia, ktoré sa za križovatky nepovažujú. Ide napríklad o miesta, kde sa účelovou cestou pripája parkovisko, garáž, čerpacia stanica, pozemok pri ceste alebo uzavretý areál. Medzi výnimky patria aj vyústenia poľných a lesných ciest, cestičiek pre cyklistov, obytných či peších zón na inú cestu.
Dôvodová správa k novele uvádza, že cieľom je podrobnejšie definovať križovatku a výslovne určiť miesta, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá jazdy cez križovatku, ale pravidlá vchádzania na cestu. Nová definícia zároveň hovorí o cestách, ktoré sa stretávajú na rovnakej úrovni – mimoúrovňové napojenie sa teda za križovatku nepovažuje.
Zákaz státia do piatich metrov nemusí vždy platiť
Zákon o cestnej premávke v § 25 ods. 1 písm. d) zakazuje vodičom zastaviť a stáť na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred jej hranicou a za ňou. Ak sa však určité napojenie podľa novej definície vôbec nepovažuje za križovatku, tento zákaz sa naň z dôvodu blízkosti križovatky nevzťahuje.
To znamená, že samotná vzdialenosť menšia než päť metrov od vyústenia obytnej zóny už nie je dôvodom na uplatnenie zákazu, ktorý platí pre križovatky. Podobný dôsledok môže mať novela aj pri niektorých napojeniach parkovísk, garáží alebo ďalších miest, ktoré zákon vylúčil z definície križovatky.
Neznamená to však, že na každom takomto mieste možno automaticky zaparkovať. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) vodič nesmie zastaviť ani stáť priamo na priechode pre chodcov, na mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov, a to ani vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred nimi. Toto obmedzenie zostáva v platnosti bez ohľadu na novú definíciu križovatky.
Výjazd stále nesmiete zablokovať
Podľa § 23 ods. 2 nesmie vodič zastaviť ani stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd alebo výjazd vozidiel. Rovnako § 25 zakazuje zastavenie a státie na miestach, kde by vozidlo mohlo ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť premávky či obmedziť jazdu ostatných vozidiel.
Pri parkovaní musí navyše zostať zachovaná zákonom požadovaná šírka voľného jazdného pruhu. V bežnom prípade státia musí zostať pre každý smer jazdy voľný jazdný pruh široký najmenej tri metre. Zmena definície preto nepredstavuje všeobecné povolenie parkovať tesne pri každom výjazde.
Zmenila sa aj prednosť sprava?
Nová definícia má význam aj pri určovaní prednosti v jazde, najmä na miestach bez dopravného značenia. Na križovatke dvoch rovnocenných miestnych ciest, ak prednosť neupravujú dopravné značky ani iné osobitné pravidlá, musí vodič dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava.
Iná situácia nastáva pri výjazde z parkoviska alebo čerpacej stanice. Vozidlo opúšťajúce parkovisko musí dať prednosť premávke na ceste. Povinnosť dať prednosť pri vchádzaní na cestu z obytnej zóny, parkoviska, garáže, poľnej alebo lesnej cesty existovala už predtým. Novela výslovne spresňuje, že uvedené napojenia nie sú križovatkami, a do ustanovenia o vchádzaní na cestu doplnila čerpaciu stanicu.
Vplyv na predchádzanie, značky či otáčanie
§ 15 ods. 5 písm. g) spravidla zakazuje predchádzanie na križovatke a v jej tesnej blízkosti. Ak sa však určité napojenie už za križovatku nepovažuje, tento konkrétny zákaz sa naň nevzťahuje. Vodič však musí naďalej dodržiavať ostatné pravidlá bezpečného predchádzania.
Zmena môže ovplyvniť aj platnosť niektorých dopravných značiek. Pri značkách, ktorých platnosť sa končí križovatkou, sa výjazd z parkoviska alebo iné napojenie vylúčené z definície križovatky nepovažuje za miesto, kde obmedzenie automaticky končí. Dôležité je to napríklad pri obmedzení rýchlosti a zákaze predchádzania, keďže pri týchto značkách prechodné ustanovenia vyhlášky do 31. marca 2029 naďalej počítajú s ukončením ich platnosti na križovatke.
Novela zároveň upravila aj § 22, ktorý sa týka otáčania a cúvania. Po novom už neplatí všeobecný zákaz otáčania na križovatke s riadenou premávkou. Vodič sa tam môže otočiť, pokiaľ mu to nezakazuje dopravné značenie alebo iné pravidlo. Cúvanie na takejto križovatke však zostáva výslovne zakázané.
