MMF varuje pred rizikami, ktoré môžu spustiť globálnu finančnú krízu
Medzinárodný menový fond (MMF) upozornil na tri hlavné riziká, ktoré by podľa neho mohli spustiť novú globálnu finančnú krízu. Vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite varuje, že súčasný optimizmus na trhoch stojí na hlinených nohách. Akciové trhy síce lámu rekordy a okolo umelej inteligencie (AI) vládne obrovský ošiaľ, v zákulisí sa však hromadia problémy.
Prvým rizikom je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou
Firmy investujú do umelej inteligencie obrovské sumy, pričom si na to vo veľkom požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier, medzi ktorých patria aj spoločnosti z takzvanej Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla. Spoločnosti sú presvedčené, že AI prinesie obrovské zisky. Ak sa však ukáže, že návratnosť týchto investícií bude pomalšia alebo nižšia, než sa čakalo, investori svoje peniaze stiahnu. Takýto vývoj by následne oslabil hodnotu nahromadeného dlhu v rámci týchto transakcií.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš vníma masívne investície do umelej inteligencie zatiaľ skôr ako prirodzenú súčasť technologického rozvoja, avšak uznáva, že so sebou prinášajú čoraz výraznejšie finančné riziká. Podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako jedného percenta v roku 2024 na približne desať percent v roku 2026. Hoci tieto spoločnosti disponujú silnými súvahami a vysokou ziskovosťou, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú, čo zvyšuje potrebu dlhového financovania. Najväčším rizikom však podľa neho nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií.
Druhým rizikom je rast výnosov štátnych dlhopisov
Výnosy štátnych dlhopisov rastú v dôsledku obnovených inflačných tlakov spôsobených vyššími cenami energií, obavami o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejším než očakávaným hospodárskym rastom. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov by sa mohli prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu.
Analytik spoločnosti Finax Patrik Kindl uvádza, že masívny dopyt po kapitáli v USA primárne ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu, čo vytvára tlak na rast výnosov, keďže o ten istý kapitál súťažia firmy, vláda aj zahraniční investori. Časom sa tento efekt cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy. Pre európsky trh sú však naďalej kľúčové najmä domáce sadzby stanovované ECB a celková menová politika v eurozóne.
Treťou hrozbou sú kybernetické útoky
Kybernetické útoky by podľa MMF mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Svet financií je dnes takmer kompletne digitálny, útoky hackerov sú čoraz agresívnejšie a softvérové firmy často nestíhajú tieto bezpečnostné diery opravovať. Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby. Nebezpečenstvo je obzvlášť akútne v prípade, ak útok zasiahne významnú finančnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu.
MMF odporúča tri prioritné kroky
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu podstatne menej priestoru na záchranné balíky než v minulosti. Odporúča preto dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť prostredníctvom povinného hlásenia incidentov a testovania inštitúcií. Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali využiť súčasné relatívne priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv, kým nepriaznivé trendy naplno nezasiahnu trhy.
