Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Šesťdesiatročná Stanislava by mala ísť o dva roky do dôchodku. Dnes však rieši, že možno bude musieť v práci skončiť skôr, než plánovala. Dôvodom je jej 84-ročný otec, ktorý už nedokáže bývať sám. Jeho päť detí s ním začalo hovoriť o presťahovaní do domova pre seniorov, no situácia sa zhoršila – dvakrát ho našli odpadnutého na dvore.
„Vtedy sa niečo zlomilo, prudko sa mu zhoršil zdravotný stav a začal si uvedomovať, že nemôže zostať sám. Začali sme mu vybavovať domov dôchodcov,“ opisuje Stanislava. Miesto v domove sa snažia získať od januára, dodnes ho nemajú. Otcovi sa medzitým zhoršila starecká demencia a musí byť pod nepretržitým dohľadom.
„Sme v bezvýchodiskovej situácii. Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Dokonca ani sociálna pracovníčka z nemocnice nenašla žiadne zariadenie,“ hovorí Stanislava. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia. Pracuje v Bratislave a žije sama. Za otcom by sa musela presťahovať k českým hraniciam, odísť z práce a kompletne zmeniť svoj život.
Na miesto v zariadení čaká takmer 15-tisíc ľudí
Na miesto v zariadení sociálnych služieb na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí. Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý by mal podľa rezortu práce pomôcť situáciu vyriešiť. Limit na počet klientov v zariadení sociálnych služieb stúpol zo 40 na sto ľudí. Kritici hovoria, že pobytové zariadenia sa tým menia na neosobné prevádzky.
Na Slovensku je viac ako 600 zariadení sociálnych služieb pre seniorov s kapacitou viac ako 21-tisíc miest. Podľa prognóz by ľudia starší ako 64 rokov mali v roku 2040 tvoriť takmer štvrtinu obyvateľstva. Do roku 2080 by ich malo pribudnúť približne 400-tisíc.
„Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,“ vysvetľuje Stanislava. Má za sebou dve operácie kolena a práve jej majú operovať ruku. Má štyroch mladších súrodencov, no tí majú tiež zdravotné ťažkosti alebo svoje životy a prácu.
Komisárka: Život seniorov nemôžeme budovať na rodine
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že život seniorov nemôžeme budovať na predpoklade, že chýbajúce verejné služby nahradia rodinní príslušníci. „Rozumiem ľuďom, ktorí čakajú na potrebnú pomoc, aj rodinám, ktoré sa o svojich blízkych starajú na hranici vlastných síl,“ hovorí Stavrovská.
„Zvýšenie maximálnej kapacity zo 40 na sto prijímateľov v jednej budove považujem za krok, ktorý môže na dlhé roky upevniť veľkokapacitný model poskytovania sociálnej služby,“ vysvetľuje Stavrovská. Navrhovala by skôr posilnenie opatrovateľskej služby, denné stacionáre a odľahčovacie služby.
Lýdia Brichtová z platformy Sociofórum hovorí, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti aj v spokojnosti ľudí. „Päť buniek v jednom dome a jedna spoločná kuchyňa pre sto ľudí, to nie je komunita. To je ústav s novým názvom,“ uvádza Brichtová.
Ministerstvo práce si za zmenou stojí. Zdôrazňuje, že žiadna členská krajina Únie nemá obmedzenie maximálnych kapacít zariadení sociálnych služieb tak nízko, ako to bolo doteraz u nás.
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb pripomína, že kvalita nesúvisí s kapacitou. „Ak chcete zabezpečiť finančnú stabilitu a trvalú udržateľnosť, minimum je sto klientov,“ vysvetľuje.
Zmena sa týka zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení pre ľudí s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou a demenciou. V domovoch budú musieť byť skupinky s najviac 20 klientmi.
Brichtová upozorňuje, že pri iných diagnózach zostáva limit štyridsať. „Takto štát hovorí, že pri niektorých ľuďoch na kvalite ich života záleží menej ako pri iných. To je diskriminácia,“ dodáva.
Komisárka Stavrovská pripomína, že bez stabilného financovania a dostatku kvalifikovaných pracovníkov nebude fungovať žiadny model. „Cieľom sociálnych služieb má byť, aby každý človek dostal potrebnú pomoc včas a mohol zostať v prostredí, ktoré si sám zvolí,“ uvádza.
