Google stavia kúsok od našich hraníc monštrum, miestni sa búria
V rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, buduje americký technologický gigant Google svoje prvé hyperscale dátové centrum v krajine. Po dokončení a prípadnej ďalšej expanzii by tento komplex mohol spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celom Rakúsku. Všetky domácnosti vo Viedni pritom ročne spotrebujú približne 3,4 terawatthodiny (TWh).
Proti projektu sa postavila miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov. „Naozaj im to chceme sťažiť. Musia vidieť, že ľudia z tohto nie sú nadšení,“ uviedol pre Politico Harald Müllner, IT špecialista z neďalekého Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil.
Odporkyňa výstavby Christina Gruberová, ekologička so zameraním na sladkovodné ekosystémy, upozorňuje na nezvratnú premenu ornej pôdy, extrémny smäd po elektrickej energii a obrovskú spotrebu povrchovej vody. „Hyperscale dátové centrum nie je udržateľné už zo svojej podstaty. Je jednoducho príliš obrovské,“ tvrdí pre Politico. Najviac ju znepokojuje vplyv na neďalekú rieku Enža, ktorá má slúžiť na technické chladenie serverov. „Akékoľvek vypúšťanie teplej vody mení biotop a spôsobuje dodatočný stres pre tvory, ktoré tam žijú,“ vysvetľuje.
Zástupcovia spoločnosti Google ekologické tvrdenia odmietajú. Sľubujú špeciálny fond na zlepšenie riečneho ekosystému a solárne panely na strechách objektu. Vedúci európskej komunikácie Google pre technickú infraštruktúru Michiel Sallaets tvrdí, že zistenia nezávislých expertov z povoľovacieho procesu ukazujú, že „vplyv dátového centra na teplotu rieky Enža je zanedbateľný“. Pre aktivistu Müllnera sú takéto sľuby len príkladom „greenwashingu“.
Výstavba si prekvapivo nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. „Potrebujeme zmenu zákona,“ zdôraznila Gruberová s tým, že kým veterná turbína takéto posúdenie potrebuje, dátové centrá majú plošnú výnimku.
V prvej fáze si projekt vyžiada 150 megawattov, čo po rokoch prevádzky predstavuje 1,31 TWh. Pri plnej expanzii na 500 megawattov toto číslo stúpne na 4,4 TWh. Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, spolieha sa však primárne na vodné elektrárne, ktoré sú zraniteľné voči suchu. Počas suchého leta klesla ich produkcia až o tretinu. Odborník z Rakúskej energetickej agentúry Christoph Dolna-Gruber varuje, že ak ponuka nedokáže držať krok s dopytom, ceny elektriny pre občanov stúpnu. Pripomína tiež, že Google plánuje v areáli inštalovať dieselové generátory pre prípad výpadku prúdu.
Müllner poukazuje na nerovný boj: „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít.“ Profit podľa neho odchádza do Spojených štátov, kým lokálna ekonomika z toho okrem stovky pracovných miest nemá takmer nič.
Európski aktivisti sa inšpirujú odporom v Spojených štátoch. Až sedem z desiatich Američanov sa stavia proti výstavbe AI dátových centier vo svojich komunitách pre obavy z vyšších účtov za energie, znečistenia a hluku. Dátové centrá v USA len za rok 2024 spotrebovali viac ako štyri percentá celkovej elektrickej energie v krajine.
V štáte Kentucky dostala rodina osemdesiatničky Idy Huddlestonovej a jej dcéry Delsie Bareovej ponuku 26,48 milióna dolárov za rodinnú farmu. Keď zistili, že na ich mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum, miliónovú ponuku odmietli. „Kopnite do vrtule a už sa nevracajte,“ odkázala developerom Delsia Bare.
V texaskom meste Taylor bojuje Pamela Griffinová proti výstavbe centra od Blueprint Data Centers neďaleko svojho domova. Pozemok bol pôvodne darovaný s podmienkou, že sa z neho stane verejný park pre miestnu černošskú komunitu. Pri prevodoch majetku sa táto klauzula z listín vytratila. Prípadom sa zaoberá texaský generálny prokurátor Ken Paxton.
V Spojených štátoch energetické spoločnosti čoraz častejšie siaha po inštitúte vyvlastnenia. Ak majitelia odmietnu predať pozemky pre výstavbu vedení slúžiacich dátovým centrám, štát ich môže donútiť k predaju vo verejnom záujme. Hrozba vyvlastnenia bola použitá aj proti drobným farmárom vo Virgínii.
Európska únia plánuje do roku 2035 strojnásobiť kapacitu svojich dátových centier. Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred brzdením technologického pokroku: „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky, ktoré bránia samotnej infraštruktúre, na ktorej je postavená.“
Aktivisti v Kronstorfe vedia, že prvú fázu výstavby už nezastavia. Sú však odhodlaní bojovať aspoň proti ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala Gruberová.
