Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy
Európa starne a zápasí s nedostatkom pracovných síl. Tie k nám zadarmo prichádzajú vo forme migrantov, ale my namiesto toho, aby sme ich využili, ich deportujeme. Sobotňajší samit ministrov vnútra v Mníchove túto nezmyselnú politiku EÚ len potvrdil.
Hlavným bodom samitu bola podpora politiky vyhosťovania migrantov do tretích krajín. Ak niekto nedostane v EÚ azyl a nie je možné vrátiť ho do krajiny pôvodu, bude odsunutý do niektorej africkej krajiny, ktorej bude Únia platiť, aby sa o jeho nelegálnych migrantov postarala. Utečenci, pokojne i matka s dieťaťom, sa tak ocitnú v neznámej krajine, kde sú ľudské práva na oveľa nižšej úrovni a kriminalita na oveľa vyššej.
Ideálny stav by bol, keby sme boli ako EÚ takí bohatí, aby sme mohli prijať každého, kto k nám príde, a zaručiť mu rovnaké práva, ako máme my. To bola myšlienka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, dcéry evanjelického kňaza. Jej otec, prezývaný Červený Kasner, veril v idealistické myšlienky socializmu a v nutnosť pomáhať slabším natoľko, že sa z nemeckého Hamburgu presťahoval do diktatúry v NDR. Svojou výchovou ovplyvnil aj dcéru, ktorá počas imigračnej krízy v roku 2015 vyhlásila: „Wir schaffen das!“
Pomoc slabším bola zásadnou myšlienkou aj v rodine ďalšieho evanjelického farára, Alfréda Kocába. Počas druhej svetovej vojny ukrýval vo Viedni vyše 13 mesiacov poľského väzňa a nemeckého dezertéra. Aj jeho príklad ovplyvnil syna Michaela, ktorý sa k otázke migrantov vyslovil na stránkach časopisu Reflex. Ako prvý „slniečkár“ a „havloid“ chcel vymedziť aj povinnosti migrantov, konkrétne povinnosť prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny.
Škoda, že v tom čase bola v pozícii určovať pravidlá imigrácie idealistka Merkelová a nie pragmatickejší Kocáb. Zápas o podporu voličov pre migrantov sme prehrali práve kvôli tomu, že sme im okrem práv neurčili aj povinnosti a neprinútili ich prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny.
Ako prvé sme mali absolútne zakázať prístup utečencov – okrem chorých a samoživiteľov s dieťaťom – k akýmkoľvek sociálnym a integračným dávkam. Zároveň sme im mali otvoriť pracovný trh. Práca nie je a nikdy nesmie byť považovaná za zločin. Ak utečenec nejde ráno do práce, ale o dvanástej sa postaví do radu na podporu, domácich to naštve. Nemáme povinnosť deliť sa s nimi o sociálne fondy, na ktorých naši predkovia roky pracovali.
Tento prístup by otočil vnímanie migrantov očami Európanov, tak ako v USA otočil vnímanie ilegálnych mexických imigrantov. Oni tam nemali sociálnu podporu, na jahodových políčkach v Kalifornii pracovali od svitu do mrku a za tie peniaze si kúpili svoje prvé auto, svoj prvý dom. Stali sa motorom americkej ekonomiky. Američania im až po rokoch, keď neporušovali zákony a platili dane, dali možnosť voliť a ovplyvňovať zákony a kultúru hostiteľskej krajiny.
Podobne sa mali prispôsobiť kultúre hostiteľskej krajiny aj imigranti v Európe. Pracovať, ani nepomyslieť na šaríu, naopak dôsledne vymáhať naše zákony, po prvom prechode na červenú poslať domov. Prišli ste sem preto, lebo militantný islam vám doma zničil životy, tak sa nám ho nesnažte zavádzať u nás.
Ak by sa uplatňovala táto filozofia, nebolo by ťažké pragmaticky presviedčať voličov o nutnosti podporiť idealistický základ našej kresťanskej kultúry, kde pomoc slabším je jej základným stavebným kameňom. Lacnú pracovnú silu potrebujeme, potrebujeme nových daňových poplatníkov, aby zarábali na naše dôchodky. Iné krajiny lákajú migrantov, aby u nich pracovali, a vynakladajú na to obrovské peniaze, my to máme zadarmo.
Idealisti typu Merkelovej by začali mlieť niečo o tom, že z migrantov robíme občanov druhej kategórie a porušujeme ich ľudské práva. Ale my ich teraz v dôsledku ich „ultraslniečkárskej“ politiky porušujeme oveľa horšie, keď ich posielame do krajín tretieho sveta.
Keby sme dali slovo pragmatikom s idealistickým základom, ako bol Kocáb, tak by sme možno k tomuto scenáru nemuseli dospieť. Idealistické ciele musia byť základom každej normálnej politiky. Ale pri ich dosahovaní je treba uplatniť aj zdravú mieru pragmatizmu. Inak to nezvládneme, preto to nezvládame, mama Merkel. Preto u vás teraz vyhráva AfD a u nás Fico a Republika.
