Ešte spravím tisíc krokov, no riad už umyť nedokážem
Petra Banášová žije so svalovou dystrofiou, progresívnym ochorením, ktoré jej postupne berie kontrolu nad telom. Napriek tomu sa snaží užívať si život. „Pre mňa je odpoveďou na všetko žiť tu a teraz. Nemusím riešiť, čo sa bude diať. Zoradila som si životné hodnoty a dokážem žiť najlepšie, ako viem, s tým, čo mám,“ hovorí.
Je ráno a Petra hľadí na kopu riadu v dreze. Rada by ho umyla, no nemôže. Zobralo by jej to toľko síl, že by sa po zvyšok dňa už nedokázala pohnúť. Musí neustále premýšľať nad každým pohybom, pretože ju stojí cennú energiu.
„Už ani kávu nepijem tak ako kedysi, jej príprava je pre mňa vyčerpávajúca. Keď zdvihnem malý balíček kávových zŕn, miniem energiu, ktorú neskôr potrebujem napríklad na to, aby som si umyla ruky,“ hovorí Petra. Pred pár rokmi absolvovala baristický kurz a spoznávala odrody kávy. Dnes je všetko inak.
Petrin príbeh mapujeme už tri roky. Kým predtým mala zoznam vecí, ktoré chcela stihnúť, dnes ho už nemá. „Užívam si prítomnosť. Chodím na koncerty, cestujem a smejem sa, aj keď sa mi na poli zasekne vozík a musia ma vyslobodzovať hasiči,“ usmieva sa.
Keď doma prvýkrát spadla, celá rodina musela odísť do vedľajšej miestnosti. Nechcela, aby jej pomáhali. Keď sa to stalo na verejnosti, zažívala panické ataky. Dnes na sociálnych sieťach ukazuje, ako vyzerá život s ochorením, ktoré časom napadne aj srdce a pľúca.
„Vždy som si všetko hradila sama, nechcela som ľudí prosiť o peniaze. Dnes potrebujem nový vozík so silnejším pohonom a auto, aby som mohla fungovať,“ vysvetľuje, prečo založila zbierku, ktorej sa roky bránila.
