Prieskum: Väčšina voličov Smeru a Hlasu si želá vládu s Republikou
Politická situácia pred voľbami naznačuje, že povolebná koalícia Smeru, Hlasu a Republiky je prakticky hotová. Zatiaľ čo o predvolebnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje, spojenie Smeru, Hlasu a Republiky sa javí ako reálna možnosť.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je ich o dva percentuálne body menej a 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Fico verí svojim slovám o nebezpečnosti Progresívneho Slovenska
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu „stokrát nebezpečnejšie” ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru. A naopak, čím naklonenejší budú voliči Smeru spolupráci s Republikou, tým viac o nej môžu politici Smeru hovoriť.
Fico svojim slovám zrejme naozaj verí. Progresívne Slovensko je nebezpečné pre jeho ambície byť piatykrát premiérom a najmä pre jeho systém „bŕzd a protiváh” proti právnemu štátu, ktorý tu od roku 2023 buduje. Republika mu ten systém pomôže udržať a zveľadiť.
Uhrík kritizuje Smer, no koalícia na celoštátnej úrovni to neohrozí
Predseda Republiky Milan Uhrík pre Aktuality.sk pred niekoľkými dňami vyhlásil, že „Smeru sa nedá veriť, hrajú dvojtvárne a ich slovo neplatí” a že „Republika je hrdá strana, nie ich podržtaška”. Kritizoval, že Smer namiesto spolupráce s Republikou na komunálnej a regionálnej úrovni proti nej stavia svojich silných kandidátov.
Príkladom je Prešovský kraj, kde Smer nepodporil Milana Mazureka, ale postavil vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú, hoci v kraji nikdy nežila. Prístup Smeru môže Uhríka hnevať, no prekážka spoločnej koalície na celoštátnej úrovni to nebude.
Republika v prieskumoch rastie. Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa aktuálneho modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebný potenciál ako Smer. Jadro elektorátu má síce len polovičné, no aj tak väčšie než päť percent.
Progresívne Slovensko môže mať problém
Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše. Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku.
Predvolebná koalícia PS a Demokratov sa tak javí ako možno nepreferovaná, ale existenčne dôležitá alternatíva. Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Naďov plán získať toľko kresiel, aby si Demokrati mohli po voľbách založiť samostatný poslanecký klub, je na jednej strane férový. Voliči potenciálnej volebnej koalície dopredu presne vedia, za čo hlasujú. Na druhej strane to môže byť pre niektorých z nich problematické.
Bez liberálnej demokracie to nejde
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde. Demokrati sa k liberálnej demokracii výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta.
V tejto situácii sa voľby 2027 dajú aj vďaka prieskumom čítať pomerne jasne. Hlas pre Smer a Hlas bude zároveň hlasom pre vládu s Republikou. V najbližších voľbách nepôjde len o porážku Smeru, ale aj o šancu spomaliť premenu krajnej pravice na rešpektovanú politickú silu. Alebo naopak – premenu rešpektovaných politických síl na krajnú pravicu. Spojenie Smeru a Republiky dnes už pôsobí prirodzenejšie než spojenie Demokratov a Progresívneho Slovenska.
