Fico zrušil cestu na Ukrajinu, doma pritom varuje pred vojnou s Ruskom
Premiér Robert Fico mal dnes rokovať na Ukrajine, cestu však pre chorobu zrušil. Návšteva sa mala konať v čase, keď Fico doma varuje pred vážnou bezpečnostnou situáciou v Európe a vyhlasuje, že urobí všetko pre to, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do vojenského konfliktu „pre nejaký článok 5“ Severoatlantickej zmluvy.
Článok 5 pritom stanovuje princíp kolektívnej obrany – útok na jedného člena NATO sa považuje za útok na všetkých. Neznamená však automaticky, že každý spojenec musí vyslať vojakov. Každý štát prijíma také opatrenia, aké považuje za potrebné.
Fico mal následne vycestovať na Ukrajinu, kde sa mal zúčastniť na prvom samite takzvanej Karpatskej osmičky. Premiér cestu pre chorobu zrušil, informoval ukrajinský denník Kyiv Independent s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta. Slovensko má namiesto neho zastupovať štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Samit v západoukrajinskom Bukoveli spája Ukrajinu, Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Srbsko.
Ficove slová pritom prišli v čase, keď sa v Európe opäť výrazne hovorí o tom, že Rusko voči nám už nevedie len hybridnú, ale skutočnú vojnu.
Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok upozornil, že podľa spravodajských informácií ruské plány zahŕňajú aj útoky dronmi a raketami na krajiny podporujúce Ukrajinu vrátane Poľska. Podľa Tuska by takéto útoky mohli byť prezentované ako „náhodné“ a ich cieľom by bolo oslabiť ochotu štátov NATO reagovať v prípade napadnutia jedného z členov Aliancie. Podobne reagoval aj český premiér Andrej Babiš.
„Zo strany Ruska čelíme hybridnej vojne,“ uviedol s tým, že české spravodajské služby venujú rizikám spojeným s aktivitami ruských služieb namierenými proti Česku najvyššiu pozornosť.
Politológ Aleš Michal z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej vysvetľuje, ako čítať Ficovu plánovanú cestu na Ukrajinu aj jeho politiku v čase, keď sa bezpečnostná situácia v Európe rýchlo mení.
„Ja si myslím, že je to pragmatický diplomatický krok v situácii, keď sa hovorí o rýchlom zhoršení bezpečnostnej situácie v strednej a východnej Európe. Dokladá to napríklad včerajší prejav poľského premiéra Tuska. Samotná návšteva je u Fica stále spojená s kritikou niektorých opatrení, ktoré považujeme za samozrejmé – napríklad s problematizovaním článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane,“ hovorí Michal.
Na otázku, aký politický signál podľa neho vysiela Robert Fico plánovanou návštevou Ukrajiny, Michal odpovedá, že ide o pragmatický diplomatický krok, ktorý je u Fica stále spojený s kritikou niektorých opatrení.
Fico dlhodobo kritizuje pomoc Ukrajine, jeho vystupovanie v zahraničí však býva miernejšie. Podľa Michala u Fica nejde o nič ojedinelé. „Zatiaľ čo on osobne je veľmi kritický k pomoci Ukrajine, v zahraničí sa nijako zvlášť kriticky nespráva,“ hovorí politológ s tým, že sa často poukazuje napríklad na rozpor medzi jeho domácou komunikáciou a komunikáciou jeho europoslancov v Európskom parlamente, prípadne eurokomisára Maroša Šefčoviča. Voliči Smeru nechcú príliš počúvať o podpore Ukrajiny.
Slovensko zároveň obnovuje spoluprácu s Ruskom a pripravuje cestu slovenskej delegácie do Moskvy. Podľa Michala tento súbeh krokov hovorí o tom, že slovenská zahraničná politika je chaotická a nemá žiadny jednotiaci prvok.
„Niektoré politiky by sme mohli vnímať ako jednoznačne proruské – v koalícii asi najmä tie zo Slovenskej národnej strany. Fico sa snaží záujmy nejakým spôsobom vyvažovať, výsledkom je však nezrozumiteľnosť a nemožnosť definovať slovenský záujem,“ uviedol Michal.
Slovensko v poslednom období blokovalo alebo spomaľovalo niektoré rozhodnutia EÚ voči Rusku, predovšetkým v prípade nových sankcií. Podľa Michala Ficova snaha o kontakt s Ukrajinou stále znamená vyvažovanie medzi rôznymi stranami.
„Po prehre Viktora Orbána v Maďarsku by navyše Slovensko pri extrémne silnej kritike zostalo osamotené, čo si podľa mňa Robert Fico vôbec neželá. Je to teda aj dôsledok toho, že Robert Fico nechce zostať sám tým, kto bude na európskej pôde sedieť v kúte,“ dodal politológ.
