Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Pred rokom trvalo jeho vystúpenie 38 minút, tentoraz to bolo 49 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident hovoril o neúcte k ľuďom a ukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Podľa Sliza za tento kontrast nemôžu výhradne politici, ale podieľajú sa na ňom nemalou mierou.
„Prezident síce začal obrazom z mariánskej púte v Šaštíne, kde videl spojenie a zjednotenie, no následne skritizoval to, ako sa politici hádajú v nedeľných diskusiách. Hádenie však nevzniká samo od seba – koalícia napríklad zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií,“ uviedol Sliz.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Voči vláde bol prezident podľa Sliza oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je Pellegrini stále čestným predsedom. Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím tú kritiku rozriedil.
V prejave zaznelo viacero bodov, ktoré vyzdvihovali agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu od ministra Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy od Erika Tomáša, systém energopomoci od Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Pri výčte úspechov tak vyzdvihol agendu najmenej piatich kľúčových ľudí z Hlasu, hoci ich priamo nemenoval.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou celého príhovoru bola podľa Sliza kritika, pri ktorej prezident otvorene vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy. Rovnako nekompromisne skritizoval pomery v parlamente a označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo dokonca odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov.
Podľa Sliza išlo o absolútne bezprecedentný postup. Ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu na vyjadrenie nedôvery členovi vlády má byť naplnené do siedmich dní. Vládna koalícia však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
V bloku o kybernetickej bezpečnosti prezident nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Nezazneli ani informácie o kauze s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát. Taktiež nepadlo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa prezident zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica, že konflikt nemá vojenské riešenie a musí sa vyriešiť za rokovacím stolom. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, v jednej pasáži však vyzval na toleranciu voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Ak prezident vyčíta opozícii prechod ku štipľavým statusom, mal by sa pozrieť aj do vlastných radov, kde tieto príčiny vznikli.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá podľa Sliza zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
