Smer a vládna koalícia sú v panike, tvrdí politológ Štefančík
Bratislava – Politológ Radoslav Štefančík hodnotí uplynulý týždeň a tvrdí, že Smer a vládna koalícia sa ocitli v časovej tiesni. Podľa jeho slov niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv, a preto spustili ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz,“ uviedol Štefančík.
Funkčné obdobie Maroša Žilinku končí v decembri 2027. Štefančík tvrdí, že koalícia potrebuje generálneho prokurátora, ktorý by bol podriadenejší, a preto by pre ňu bolo najideálnejšie, keby Žilinka odišiel skôr.
Žilinka vyhlásil, že neodstúpi, a poodhalil existenciu „bezostyšných“ mocensko-politických tlakov na prokuratúru v kauzách spojených s vládnymi politikmi. Podľa Štefančíka Žilinka pomenoval presne to, čo naznačuje aj správanie bývalých funkcionárov. Pre súčasnú moc je podľa neho funkcia generálneho prokurátora kľúčovejšia než prezidentský úrad.
Nemecký zlom a vzostup extrémizmu
V nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko vyhrali krajinské voľby prvýkrát od druhej svetovej vojny pravicoví extrémisti z AfD. Nemecká tajná služba ich označuje za extrémistov aj neonacistov.
Štefančík súhlasí, že pravicový extrémizmus už je v podstate v mainstreame. Podľa neho sa zatiaľ darí AfD predovšetkým v bývalých spolkových krajinách bývalej NDR, kde sa nahromadili štrukturálne problémy, ktoré vládne garnitúry nedokázali vyriešiť.
„Pred dvadsiatimi rokmi mi spolužiaci v Nemecku hovorili, že proti extrémizmu treba bojovať skôr, než sa dostane do parlamentu. Dnes vidíme, že sa dostali do spolkového snemu aj krajinských parlamentov a voľby na krajinskej úrovni dokonca vyhrávajú,“ povedal politológ.
Tradičné strany podľa neho musia vymyslieť úspešný spôsob boja proti extrémizmu, pretože koncept občianskeho vzdelávania z polovice 20. storočia očividne nestačil. Štefančík to považuje aj za dôsledok veľkých koalícií, ktoré boli pre Nemecko typické.
Myšlienka veľkej koalície na Slovensku
Prezident Peter Pellegrini otvoril otázku možnej širokej koalície dvoch najsilnejších znepriatelených strán po voľbách v roku 2027. Štefančík tento nápad považuje zatiaľ za najmúdrejšiu myšlienku, ktorú prezident vyslovil.
„Aj keď ju mnohí označili za absurdnú, v našej histórii ani v Európe by nešlo o ojedinelý úkaz. Funguje to napríklad vo Švajčiarsku, Belgicku či Rakúsku v rámci takzvanej konsociačnej demokracie,“ vysvetlil.
Podľa Štefančíka by v prípade voľby medzi koalíciou Smeru s Republikou a SNS, alebo koalíciou Smeru s Progresívnym Slovenskom bola druhá možnosť pre krajinu nepochybne prospešnejšia.
Zároveň však súhlasí s tým, že veľká koalícia je až tá posledná možnosť a znamená skôr stagnáciu. „Ak si však vyberáte medzi stagnáciou a regresom – teda návratom niekde pred rok 1989 pod vládou extrémistov –, stále je lepšia stagnácia,“ dodal.
Povolebný pat a faktor Igor Matovič
Prieskumy verejnej mienky naznačujú tesný súboj a scenár, v ktorom by väčšinu nezostavila vládna koalícia ani opozícia bez hnutia Slovensko Igora Matoviča. Štefančík sa však povolebného patu neobáva.
„Výraz ‚povolebný pat‘ sa v diskurze objavuje pred každými voľbami za posledných osem rokov a zatiaľ k nemu nikdy nedošlo,“ poznamenal. Otázkou podľa neho zostáva, či opozičné strany budú ochotné vytvoriť vládu s Igorom Matovičom.
Štefančík pripomína, že Matovič v minulosti premrhal najväčšiu šancu na pozitívnu zmenu Slovenska, keď rozmrhal ústavnú väčšinu. Karty môžu podľa neho zamiešať aj nové či návratové iniciatívy Richarda Sulíka a Borisa Kollára.
Koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry
Prekvapivou správou týždňa bol aj koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry, kde pôsobil ako pravá ruka Martiny Šimkovičovej. Štefančíka to prekvapilo, pretože Machala nebol len sivou eminenciou, ale rezort fakticky riadil a robil nepríjemné rozhodnutia namiesto ministerky.
„V politike však väčšinou neplatí oficiálne zdôvodnenie, ale to, čo sa nedozvieme. Musel to byť výsledok série nezhôd alebo sa pán Machala dostal do sporu s niekým oveľa vplyvnejším, než je pani Šimkovičová,“ myslí si politológ.
Miliónové nehnuteľnosti a čisté svedomie politikov
Týždeň priniesol aj správy o miliónových nehnuteľnostiach šéfa Úradu vlády Juraja Gedru a europoslanca Ľuboša Blahu. Štefančík zdôrazňuje dôležitosť novinárskej kontroly.
Pri Ľubošovi Blahovi ide podľa neho o číre pokrytectvo – na sociálnych sieťach sa prezentuje ako marxista a revolucionár, ktorý bojkotuje bohatých, no sám si žije v luxusnom blahobyte. Pri Jurajovi Gedrovi vidí jasný rozpor medzi príjmami štátneho úradníka a jeho majetkom.
„Výhovorky na pomoc rodičov či rodiny sú výsmechom voličom. Peniaze, ktoré takto miznú, potom chýbajú napríklad v zdravotníctve na liečbu onkologických pacientov,“ uzavrel Štefančík.
