Aktuálny stav mieru medzi Azerbajdžanom a Arménskom
Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom dosiahol skutočnú realitu, ktorá je výsledkom rokovaní po dlhoročnom konflikte. Kľúčovým krokom pre oficiálnu dohodu je odstránenie karabašských nárokov z arménskej ústavy. Oznámil to hlavný poradca prezidenta Ilhama Alijeva, Hikmet Hadžijev, v rozhovore pre agentúru Reuters, kde zdôraznil, že Arménsko musí upraviť ústavu, aby sa vyhnulo nedorozumeniam ohľadom územných nárokov.
Problematika ústavy
Podľa Baku je prekážkou pre pokoja preambula arménskej ústavy, ktorá odkazuje na sovietsky dokument z minulosti, vyzývajúci na zjednotenie Arménska a Náhorného Karabachu, autonómnej oblasti predtým pod kontrolou Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Hadžijev vyjadril spoločné uznanie postupu a rozvoja obchodných vzťahov medzi oboma krajinami, pričom uviedol, že „mír nie je len písaným dokumentom, ale realitou“.
Vyhlásenie arménskeho premiéra
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa už skôr vyjadril, že plánuje usporiadať referendum o zmenách v ústave, pričom návrh má byť zverejnený do konca roka. Pripustil však, že jeho strana nedisponuje ústavnou väčšinou v parlamente na vyhlásenie referenda, a je otázne, či získa podporu opozície, ktorá má prevahu proruských názorov.
Historické pozadie konfliktu
Konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, najmä o Náhorný Karabach, sú zamerané na historické územia od 90. rokov, kedy arménski separatisti prevzali kontrolu nad týmto územím. Po dvoch ofenzívach Azerbajdžanu v rokoch 2020 a 2023 prišli arménske sily o kontrolu, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov. V súčasnosti sa azerbajdžanská vláda snaží o obnovu regiónu a rokovania o podpise mierovej dohody pokračujú.
Otázka územnej integrity
Hadžijev zdôraznil, že ústavné zmeny sú vnútornou záležitosťou Arménska, ale pre Azerbajdžan je dôležité, aby sa z ústavy odstránili ustanovenia, ktoré Baku považuje za teritoriálne nároky. „Po vyriešení tejto otázky veríme, že už nič nebude brániť podpísaniu konečnej mierovej dohody,“ uviedol Hadžijev, poukazujúc na nevyhnutnosť odstránenia prekážok v rokovaniach.
Rokovania a budúce vyhliadky
Mier medzi oboma štátmi je veľmi krehký, a preto je na oboch stranách potreba aktívnej spolupráce a ochoty diskusie, aby sa predišlo ďalším konfliktom. Arménia a Azerbajdžan musia viesť dialóg založený na úcte a porozumení, aby mohli skutočne dosiahnuť trvalý mier v regióne. Pokrok bude závisieť nielen od politických rozhodnutí, ale aj od ochoty oboch strán prijať zmeny v zložitom dynamickom prostredí medzi národmi.
