Východ valcuje filmový svet
Na východnom Slovensku sa formuje mimoriadne silná generácia mladých filmárov, ktorá začína vnášať nový vietor do domácej kinematografie. Vďaka systematickej podpore zo strany Filmovej kancelárie Košického kraja dokázali začínajúci režiséri a scenáristi pretvoriť autentické regionálne príbehy na oceňované debuty, ktoré si získali srdcia divákov.
Režiséri Katarína Gramatová a Martin Gonda, ktorí stáli za filmami „Hore je nebo, v doline som ja” a „Potopa”, sa na nedávnej diskusii počas IFF Art Film v Košiciach vrátili k svojim debutom. Obaja sa zhodli, že natáčanie bolo sprevádzané obrovským tlakom a nečakanými výzvami, no zároveň aj pozitívnymi spomienkami. Gramatová, keď sa vracia k natáčaniu, spomína na to, aká bola nebojácna a odhodlaná, zatiaľ čo Gonda poukazuje na zaujímavý psychologický prechod, ktorým prechádza režisér po dokončení svojho projektu.
Príbehy, ktoré oslovujú
Film „Hore je nebo, v doline som ja” rozpráva príbeh 15-ročného Enriqueho, jeho matky Martiny a zložitosti ich vzťahu. Enrique sa snaží nájsť útočisko v priateľoch a virtuálnej realite, zatiaľ čo zistí, že jeho matka nie je taká, ako si myslel. Film „Potopa” je zas zasadený do Československa v roku 1980 a zobrazuje túžbu 15-ročnej Mary stať sa pilotkou a opustiť dedinsky život, pričom sa musí vyrovnať so stratou. Oba filmy sa vyrovnávajú s témami identity, tradičných hodnôt a osobných ambícií, čím poskytujú hlboký pohľad na psychológiu adolescentov v náročných situáciách.
Práca s hercami a nehercami
Unikátna kombinácia profesionálnych hercov a nehercov v oboch filmoch naďalej vyvoláva diskusie. Gonda hovorí, že profesionálni herci prinášajú remeselnú zručnosť a znalosť prostredia, zatiaľ čo neherci dodávajú záznamom autentickosť a osobitý šarm. Tieto zloženia umožňujú vytvoriť unikátne napätie a dynamiku na pľaci, pričom ich interakcia je pre oboch režisérov výnimočná.
Dramaturgické výzvy a hudobná zložka
Režiséri sa neraz dostali do zložitých dramaturgických situácií, keď museli urobiť ústupky a prispôsobenia, aby ich príbeh fungoval ako celok. Gonda vyzdvihuje prácu dramaturga, ktorý mu pomohol vyčistiť záverečné štruktúry a odstrániť prebytočné materiály. Gramatová zas uvedomenie, že pripomienky zahraničných predajcov filmov a festivalových organizátorov prispeli k transformácii jej filmu. Pre ňu to bola výnimočná škola a posun smerom k profesionalizácii.
Medzinárodný úspech a emocionálne vyčerpanie
Oba filmy si pozreli medzinárodné publikum a získali nejedno ocenenie, čo potvrdzuje rastúci záujem o slovenskú kinematografiu. Gramatová a Gonda sa priznávajú, že po skončení natáčania ich zasiahla únava a emocionálne vyčerpanie, no uspokojenie z odvedenej práce a príspevku k kultúre to prekonáva. Dnes pracujú na nových projektoch a opäť plánujú spoluprácu s nehercami, pričom si želajú pridať do svojich filmov humor, ktorý dodávajú neherci.
