Koniec armádam právnikov a zložitým štúdiám daní
Ľudovít Ódor, europoslanec a bývalý predseda vlády, v nedávnom podcaste predstavil ambicióznu víziu pre podnikanie v Európskej únii, nazvanú 28. režim. Tento návrh by mal zjednodušiť firemné operácie v rámci celej Únie svojou snahou o jednotné pravidlá pre podnikanie, čím by sa zameral na uľahčenie prístupu k trhom pre malé a stredné podniky.
Prečo potrebujeme 28. režim?
Ódor poukázal na fakt, že Európa nedokáže naplno využiť svoj potenciál. S populáciou približne 450 miliónov a väčším trhom v porovnaní so Spojenými štátmi, európske inovatívne firmy odchádzajú za oceán, kde sú oslobodené od zložitých legislatívnych a daňových predpisov. Tento novovytvorený 28. režim by mal zabezpečiť, že firmy nebudú potrebovať obsiahle právne poradenstvo na orientáciu v rôznych národných pravidlách.
Prínos pre slovenské firmy
Ako europoslanec za Progresívne Slovensko, Ódor sa snaží o to, aby slovenské firmy mohli prosperovať bez zbytočnej byrokracie. S jeho plánom by firmy mohli operovať v celoeurópskom prostredí, kde by už nemali problém s vyznačovaním sa v rôznych daniach a predpisoch pri expanze do iného členského štátu.
Čo na to povedali odborníci?
Odborníci sa vyjadrili, že navrhované zjednotenie daňového systému by mohlo potenciálne zvýšiť konkurencieschopnosť európskych firiem, pretože by to uľahčilo prístup na trhy. Presný vplyv však závisí na tom, ako sa členské štáty postavia k zmene svojich daňových zákonov, ktoré sú v súčasnosti považované za signifikantný problém pre expanzívne ambície firiem.
Viac než len podnikanie
Ódor varoval, že ide o kľúčovú tému nielen pre podnikateľov, ale aj pre široké spektrum obyvateľov. Ak sa európskym firmám nedarí získať dostatočnú veľkosť na domácom trhu, ich ústup z Európy môže mať ekonomické dôsledky pre celú spoločnosť. Zjednodušené podmienky pre podnikanie teda neposkytujú len možnosti pre firmy, ale aj pre zamestnanosť a rast ekonomiky.
Budúcnosť 28. režimu
Hoci Ódor uznal, že niektoré členské štáty môžu mať obavy z prechodu a vzdania sa časti svojej daňovej suverenity, navrhuje postupy ako opt-in, ktoré by umožnili pár štátom prijať nový systém bez povinnosti pre ostatných. Ak sa prijme dostatočná podpora v Európskom parlamente, mohla by sa táto iniciatíva realizovať čo najskôr, pričom cieľom je, aby prvé startupy fungovali v tomto režime do roku 2028.
Na záver, 28. režim predstavuje veľkú šancu pre Európu a jej podnikateľské prostredie. Pre dosiahnutie úspechu budú však potrebné kolektívne úsilie a odhodlanie členských štátov. S vidinou jednotnej obchodnej legislatívy a podpory inovácií sa tematika 28. režimu stáva jednou z najdôležitejších otázok na stole európskej politiky.
