Slovenské verejné financie v kritickom stave
Podľa nedávnej správy je slovenská ekonomika v kritickej situácii, pričom na stabilizáciu verejných financií je potrebných takmer 8 miliárd eur. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth a jeho kolega Juraj Kotian na tlačovej konferencii zdôraznili znepokojivý stav slovenských verejných financií, ktorý sa zhoršuje iba s rastúcim dlhom a zlým stavom dôchodkového systému. Aj napriek najvyšším príjmom štátneho rozpočtu za posledných 25 rokov, deficit zostáva na alarmujúco vysokej úrovni a vládna zadlženosť sa rýchlo zvyšuje.
Správa poukazuje na to, že k zlepšeniu fiškálnej situácie aj napriek trom konsolidačným balíčkom za posledné tri roky nedošlo. Hlavný ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa vlani zhoršil a nachádza sa v pásme vysokého rizika už štvrtý rok. Podľa údajov RRZ, aby sa udržal verejný dlh pod 50 percentami hrubého domáceho produktu (HDP) v dlhodobom horizonte, bude potrebné zvýšiť dane alebo znížiť výdavky štátu o 7,9 miliardy eur, čo predstavuje asi 5,5 percenta HDP.
Konsolidačná pasca a dočasné riešenia
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež varuje pred „konsolidačnou pascou“, v ktorej zvyšovanie daní a odvodov iba zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky. To môže v budúcnosti vyžadovať ďalšie rozpočtové škrtanie. Dlhodobé výdavky na starostlivosť o starnúcu populáciu sa stávajú čoraz väčším problémom, pričom Tóth uviedol, že dôchodkový systém tvoria takmer 40 percent celkového problému.
Faktom ostáva, že hrubý dlh Slovenska dosiahol v minulom roku historické maximum, a ak sa neprijmú žiadne ďalšie konsolidačné opatrenia, dlh by mohol dosiahnuť symbolickú hranicu sto percent HDP do roku 2038. Ministerstvo financií predpokladá, že deficit v tomto roku sa ustáli na úrovni približne 4,3 percenta a v budúcom roku zostane na úrovni 4,2 percenta.
Budúcnosť a riziká
Podľa predsedu RRZ sa zdá, že vláda si vo svojich cieľoch ohľadom verejných financií stanovila veľmi laxné podmienky. Ak v súčasnosti chce vláda zastaviť nárast dlhu, deficit by mal byť pod 2,5 percentami HDP. V praxi to znamená, že vláda uvoľnila svoje ciele o približne 1,8 miliardy eur. Tóth kritizuje súčasný prístup vlády ako nekoncepčný a potrebuje sa sústrediť na dlhodobé zlepšenie, nie iba na krátkodobé znižovanie deficitu, zvlášť v čase spomaľujúceho hospodárskeho rastu a externých šokov.
Slovenská ekonomika stojí pred vážnymi výzvami a potrebuje radikálne zmeny v prístupe ku verejným financiám, aby sa zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu deficitu a udržaniu dlhodobej udržateľnosti. Je potrebné prijať opatrenia, ktoré by sa zamerali nielen na okamžité znižovanie výdavkov, ale aj na zabezpečenie stabilného a efektívneho prerozdelenia verejných prostriedkov do budúcnosti.
