Šimečkova aktivistka? Slamerka Veroni Gyenge otvorene o svojich názoroch
Veroni Gyenge, známa slamová umelkyňa, sa vo svojom nedávnom rozhovore otvorene vyjadrila k pocitom, ktoré zažíva ako Maďarka na Slovensku. Svoje vnútorné prežívanie nielen ako aktivistka, ale aj ako členka queer komunity, zdieľa s mnohými ostatnými, ktorí sa cítia marginalizovaní. Uviedla, že Maďari na Slovensku často pociťujú, že sú druhoradými občanmi, a dodala, že výraz „treťoradí občania“ môže byť dokonca ešte presnejší kvôli postaveniu queer menšiny.
Osobné zážitky a pocit strachu
Veroni opisuje svoje osobné skúsenosti z minulosti, keď v autobuse čítala knihu v maďarčine a musela čeliť posmeškom a urážkam od spolucestujúcich. Dnes sa snaží skontrolovať okolie pri telefonovaní v maďarčine, pretože má obavy o svoju bezpečnosť. Tieto pocity vedú k tomu, že uvažuje o odchode zo Slovenska, aj keď stále verí v potenciál krajiny a jej obyvateľov.
Kritika politikov a pocit nepochopenia
V rozhovore sa Gyenge otvorene kriticky vyjadrila aj na adresu slovenských politikov, konkrétne Ľudovíta Ódora a Michala Šimečku, ktorých vníma ako nedostatočne zástupcov maďarskej komunity. Hovorí o frustrácii z ich prístupov a nedostatočného pochopenia situácie Maďarov na Slovensku. Zmiňuje, že ak by sa situácia zlepšila, bola by ochotná bojovať a zostať v krajine, no momentálne je vnútorne rozdelená medzi vlastnou identitou a akceptáciou v slovenskej spoločnosti.
Felvidék a Benešove dekréty
Gyenge sa taktiež venuje citlivej téme Benešových dekrétov, ktoré majú hlboký historický dopad na maďarskú menšinu. Pre mnohých Maďarov, vrátane jej rodiny, ostáva toto historické zloženie zdrojom trvalej traumy. Gyenge hovorí, že väčšina slovenského obyvateľstva si neuvedomuje skutočné dôsledky týchto dekrétov na životy Maďarov, ktorí sa obávajú o svoje miesto v spoločnosti.
Menšina v menšine
Gyenge sa identifikuje ako menšina v menšine, čím sa odráža jej stav ako Maďarky a zároveň queer jedinca. Opisuje situácie, v ktorých sa ocitla v konflikte so svojou identitou a spoločnosťou, navrhujúc, že nielen Maďari, ale aj queer komunita sa v slovenskej spoločnosti čelí výzvam na akceptáciu. Cíti, že aj keď sa snaží súperiť za lepšie postavenie pre menšiny, často je sama čelí nevraživosti zo straníckych a verejných diskusií.
Odchod či zostanie?
Aktivistka sa prednedávnom zamyslela nad odchodom zo Slovenska, no vnútorne cíti silný pocit spojenia so svojou kultúrou a jazykom. Svojou slam poetry sa snaží preniknúť do slovenského povedomia a poskytovať hlas pre tých, ktorí sú príliš často ignorovaní. Je presvedčená, že hoci je dôležité bojovať za zmenu, stále sa treba snažiť o otvorenosť a komunikáciu medzi rôznymi komunitami na Slovensku.
